voľno
I. vetná prísl.
1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.; vlak má v.
2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!
II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.
navoľno, pís. i na voľno prísl.
voľno -na s.
voľno 2. st. -nejšie prísl.
navoľno, pís. i na voľno prísl. hovor. 1. ▶ (o zvieratách) s možnosťou voľného pohybu, bez pripútania, upevnenia, voľne, slobodne: n. ustajnené kone; dobytok sa tu môže pásť n.; mačiatka behajú po dvore n.; Majitelia psov, ktorí nerešpektujú zákon a svojich zverencov púšťajú navoľno. [PaR 2011] 2. ▶ bez obmedzenia, bez podmienok, prekážok, voľne: ten liek dostať v lekárni na voľno; kúpiť si zdravotnú pomôcku n., bez predpisu; robí vence n., bez objednávky; Vlak nezastal. Mal navoľno a dojachal do stanice. [Š. Bednár] mal voľnú trať 3. ▶ bez tlaku, voľným spojením, priložením k niečomu, nie tesne, nie pevne, voľne: cesto pred pečením n. zviňte; Až 80 percent autosedačiek je nainštalovaných nesprávne a navoľno. [Mma 2009]; Drobné plody bobuľovín ukladáme do pohára navoľno. [RN 2009]
dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenka • voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno • hovor. zastar.: urlaub • urláb (obyč. dovolenka vojakov)
prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje • zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie • voľno (voľný čas): divadelné voľno
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
voľno2 voľný čas: dostať voľno, chvíle voľna • hovor. expr. fajront (voľno po práci): od tretej je fajront • víkend (pracovné voľno v sobotu a nedeľu) • pren. hovor. šábes (pôvodne sobota ako sviatok u židov): mať šábes
voľno1 voľne
voľno2 vetná prísl.
1. voľno! výzva, ktorou ragujeme na zaklopanie, vyjadrujúca, že možno vstúpiť, slobodno, ďalej: Niekto zaklopal na dvere. „Voľno!“ Dnu vošiel Lukáč. (Bedn.) Nestačil povedať „voľno!“, už sa otvorili dvere a vstúpili traja mladí ľudia. (Vans.)
2. žel. návesť označujúca, že trať je voľná, že vlak môže pokračovať v ceste: postaviť návestidlo na „voľno“;
3. zastar. slobodno, možno, je dovolené: Vám voľno byť i s nami zadobre i s tamtými. (Vaj.) Kritika — ak tak voľno zvať túto rubriku. (Vlč.)
voľno3, -a, 6. p. -e str. voľný čas; voľný deň: mať, dostať, žiadať si v.; pracovné, služobné v.; osobné v. (Sev.); urobiť si v.; dnes je v.
voľno vetná prísl slobodno, je dovolené: na holiach chteji dobytok držati chude lide, volno jim (ORAVA 1625 U2); solute: slobodne, wolno (KS 1763); lidu sedlackemu neni wolno zbrogu trimat (LEVOČA 1785)
voľný príd 1. nespútaný, slobodný: Samuel pak Mazurka swobodneho a wolneho od swych bratruw včinyl (P. ĽUPČA 1587); rozsylaly se listy strany wolneho trhu do mestecziek okolnych; sem tak obklopen od wogakuw, že gest wolnegssy ten mendicus (ŽILINA 1599); ( 1606); my popowe nize napsanj činime wolnym Demka Alexika (S. HRHOV 1653); priliss tiassko ze swetom luča se lide wolnj (KT 1753); liber: slobodny, wolny (KS 1763) 2. poslušný, povoľný: v službách mne vždy volného máš (ASL 1603); gestly zeby w tom wolny nebyl, tak starssy towarissy magi tu moc na mistry oznamity (CA 1669); libens: wolny, powolny (KS 1763); syn otcy swemu wolny byl (Pie 18. st) 3. (o čase) prázdny, bez povinností: dies otiosus: wolny deň (KS 1763) 4. spoločensky nenútený, neviazaný: nic se nepysse o geho wolnem a rozkossmi oplywagjcim žiwote (TP 1691); ffalessný včitelowe, ktery wždy na wolne chowany tela uzdu pustili (PP 1734) 5. uvoľnený: tento trank rozdeluge nečistoti a pryprawuge k wolnemu wychrkowanj (RN 17. -- 18. st); aronova zelina dopomáha k wolnemu oddichuwani (ZE 18. st); voľno, voľne prísl 1. ochotne, poslušne: služby nase volne Vaši Milosti radi prejeme (TRENČÍN 1663); gak mame skutkj mylosrdne čynjtj? Radi a wolne (RW 1702); na poručenj sweho spowednjka uradu wolne se podmanil (MPS 1777) 2. neohraničene, priestranne: laxe: wolne, prostranne (KS 1763) 3. ľahko, príjemne: abu mohl wolniegi kwiet brati (KORYČANY 1560); tu srdce wo mne hned wolnejssje bije (LPo 18. st) 4. pomaly: včytel ma modlitbu rjkati wolne (BZ 1749)