vnútorný príd.
1. kt. je vnútri, znútra niečoho, kt. sa vzťahuje na vnútro, vnútrajšok, op. vonkajší: v. priestor, v-á štvrť mesta; v-é uhly (trojuholníka); anat. v-é orgány; lek. v-é lekárstvo interné; tech. v-é ozubenie kolesa; v-á pamäť počítača
2. týkajúci sa istého (št.) celku, obmedzený na istú oblasť, územie ap.: v-á politika, v. trh, obchod, op. zahraničný; v-é linky vnútroštátne, vnútropodnikové ap.; v-é veci štátu, organizácie interné; v-é pomery domáce
3. týkajúci sa jadra, podstaty niečoho: v-á spätosť javov, v. obsah prejavu
4. týkajúci sa ľudského vnútra, duševný: v. svet, život, v. nepokoj; v. oheň zápal, nadšenie;
vnútorne prísl.: v. dobre riešený; v. sa dopĺňať; v. blízky
vnútorný -ná -né príd.
domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)
2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)
p. aj pôvodný
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý
vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina
2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky
3. p. duševný
1. ktorý je, existuje, vyskytuje sa vo vnútri niečoho; vzťahujúci sa na vnútrajšok, týkajúci sa vnútrajška niečoho (op. vonkajší): v-á strana, v. priestor, v-á časť; v-á stena, v. múr, v-é hradby (mesta), v-é vrecko (kabáta), v-é zariadenie, v-á výzdoba; v-é práce, v-é opravy, v-á prestavba (domu); v-é (elektrické) vedenie; v-é osvetlenie; v. tlak, v-é trenie, v-é napätie, v. odpor; v-é vzťahy, v-é príčiny, v-é zmeny, v-é usporiadanie v-é vlastnosti, v-é znaky, v-é zákonitosti, v-é súvislosti, v-é protirečenia, v-é rozpory; anat. v-é orgány uložené v tele; v-é ucho časť ucha ukryté v lebečnej dutine; lek.: v-é choroby, v-é zranenie choroby, zranenie vnútorných orgánov; v-é krvácanie krvácanie vo vnútri organizmu; v-á sekrécia vylučovanie látok zo žliaz priamo do krvi; mat. v. uhol mnohouholníka uhol medzi dvoma susednými stranami mnohouholníka; poet. v. rým uprostred verša; krajč. v-é zapínanie kryté látkou;
2. týkajúci sa vlastného štátu, vnútroštátny (op. zahraničný); existujúci, vyskytujúci sa vnútri štátu; domácia: v-á politika, v. obchod., v. trh; v-á obrana, v-á bezpečnosť; v. nepriateľ; v-á stráž orgán zaručujúci vnútornú bezpečnosť štátu (na rozdiel od pohraničnej stráže);
3. týkajúci sa ľudského vnútra, vychádzajúci z ľudského vnútra, duševný. v. život, v. svet, v. hlas, v. zrak; v. plameň, v. oheň; v. boj, v-á sila; v-á potreba, v. popud; v-é šťastie, v-é uspokojenie, v-é rozochvenie, v-é pobúrenie, v-é rozčarovanie;
vnútorne prísl. vo vnútri, vnútri: budova v. pekne riešená; literárne dielo v. ucelené; v. rozorvaný človek; sú (nie sú) si v. blízki rozumejú (nerozumejú) si
vnitrný p. vnútorný
vnútorný [vnú-, vni-; -t(e)r-] príd 1. kt. je vnútri niečoho, vzťahujúci sa na vnútrajšok: kdo by w sobie miel mnoho bolesti wnitrnich rozplynu se a zadkem wygdu (KORYČANY 1560); wody geho (mora) od wnitrneho wrenj za ssest hodin se legu k brehom (KoB 1666); Yonáss dolú zessel do wnjtrnych stráň hagowa (KB 1756); aby wnitrné steny owčárny y nádoba, z kterej napájané býwaju, na bilé (natreli) (VOv 1779); sa v kraji temto ten liduv stav aj na vnítrních nemocí uzdravuváňí bral (BR 1785) L. ona (slúžka) powina bude gak okolo statku dworneho, tak okolo hidu a hospodarstwy wniterneho werne služit (BUŠINCE 1732) domácnosti; my wniterne grunty sedlacke nemame, ale ktery na pazycoch, ktery na kurioch bywame (DUBOVICA 1772) pozemky v osade; sciroma: wnjtrnég částki, gako gater, slezini zatwrzeni (KS 1763) orgánov uložených v tele; interius senator: wnuterni starosta (ML 1779) predný prísažný, radný 2. týkajúci sa ľudského vnútra, duševný: ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne su dobre skutky zewnitrne y wnitrne (TC 1631); o smyslech vnuternych (KoA 17. st); ty, ktery bližniho sweho krywe sudiss, nemass žadneg mocy nad nym, a predca nelen učynky geho zewnytrne, ale tež ag wnytrne, to gest mysleny geho, sudyt chcess (SKá 1760); s. Frantissek od welikeg radosti a wnjtrného potessenj poskakowal (SlK 1766-80); -e prísl k 1: pohar strieberni, wnitrne pozlateni (PREŠOV 1697); gest kostelyk pod zemu z stlupamy wnitrne podepreny (KrP 1760); zlatem wňjtrne domi malowatj za wjstupek se poklada (PT 1796); k 2: když kdo Bohu slúži budto wňitrňe, neb zewňitrňe, ale wssak wždycky srdečne (CC 1655); Pilata to wnitrne hryzlo (SP 1696) mal výčitky svedomia; medullitus: srdečňé, uprjmňe, wnjtrne (KS 1763) F. wystryhágte se od falessnych prorokúw, ktery pricházagú k wám w oďewoch owčich, ale wnjtrňe su wlci hltawy (KB 1756) o pretvárke; -osť ž 1. vnútorný priestor, vnútrajšok: toto (prach z hadieho mäsa) žene (chorobu) z wnytrnosty wen zwrhu na ťelo (HL 17. st); wnuternost toho (strešného priestoru) prehledagicyho, obzlasstnie wrch wytablowany deskamy (DUBNICA n. V. 1723); meci chrámowú wnitrnostu ani obety zabygat slobodné gest (PT 1778) 2. vnútorné orgány ľudského al. zvieracieho tela: wnjtrnosti tyeto hornye okolo srdce od dolnjho bricha z pryečnu blanu se oddelugj (KoB 1666); rozeber ho (kapúna) a tlstoch odber s neho, gako y čerewa a gine wnitrnosti (RT 17. st); viscera: čzrewa, wnjtrnosti (KS 1763); (Idomeneus meč) zohizdeny z krwu do swych wnitrnosti chtel wrazit (PT 1778); howado gest užitečne, ssetki wnitrnosti se ku požjwany potrebugy (PR 18. st) 3. základ duševnej činnosti, ľudské vnútro: prosyme, aby nasse srdczia, mysslenj y wssecky wnitrnostj skrze oswjceni Ducha Swateho očisstene byli (Mod 1573 E); wsselika krasa gegi (Esterina) byla z wnitrnosty, dobreg misly, dobreho srdce (MC 18. st) L. pren: mysl, wnjtrnosti srdečné (KS 1763) vnútorný, duševný pokoj; radowat se budu wssecky wnitrnosti mé (KO 1782) pocítim vnútornú radosť 4. vnútorná časť krajiny, vnútrozemie: né gináče, toliko mezi rosedlinámi skál dobitkum pastwa se rody, kade temer do wnitrnosti ostré a neprystupné wrchi se schácagú, pretrhugú se dolinámi (PT 1778)