vlkolak (nár. i vlkodlak), -a, mn. č.. -ci m.
1. rozprávkový netvor v podobe vlka, spôsobujúci vraj ľuďom veľké fyzické utrpenie, škodu ap. Ako voľne sa mu zrazu dýchalo, akoby niekto sňal z jeho pŕs vlkolaka. (Chrob.) Vlkolak im nepríde rozháňať ovce. (Švant.) Vlkodlaci dláviť išli ľudské šije. (Smrek.);
pren. pejor. nadávka ukrutnému, chamtivému, nenásytnému človeku (zried. i zvieraťu): ten starý vlkolak, fiškál (Jégé); Holuby zhltol (pes), vlkolak! (Ondr.)
2. člen nemeckej ilegálnej záškodníckej organizácie po druhej svetovej vojne: organizácia v-ov