liezť1, lezie, lezú, liezol, bud. bude liezť, polezie nedok.
1. pomalým, plazivým pohybom ísť, pohybovať sa, zvoľna postupovať, plaziť sa: chrobák, húsenica, had, slimák, jašterica, mucha lezie;
2. expr. (o niekom al. o niečom, čo sa spravidla pohybuje rýchlejšie) pomaly, namáhavo, ťažko sa pohybovať, ísť, vliecť sa, ťahať sa: l. ako slimák, ako rak; Zhrbila sa, liezla namáhavo. (Ondr.); l. štvornožky, l. po štyroch;
3. (po kom, po čom, na koho, na čo) škriabať sa, šplhať sa: l. po plote, po svahu, lienka mu lezie po ruke; l. na stromy;
4. hovor. (za kým, za čím) vytrvalo, stále chodiť: Teraz len liezť za dievkami. (Ráz.) Ty, Geňo, tiež lezieš za jeho pestrým chvostom. (Vaj.)
5. expr. siahať niekam, vnikať, prenikať: vlasy mi lezú do očí, liezol mi do vrecka;
6. expr. tlačiť sa, strkať sa, pchať sa: Po čo liezol do vlaku? (Hor.) Ferdinand tam nemal liezť. (Zúb.) Nakoniec ani ja nepoleziem do myšacej diery (Jes.) neskryjem sa
● hovor. l. niekomu do kapusty a) pliesť sa do niečoho; b) chodiť za dievčaťom, za ženou niekoho; hovor. l. niekomu do remesla, do kšeftu pliesť sa do cudzieho odboru;
7. vychádzať, vystrkovať sa: Šalát už lezie z čiernej zeme. (Kost.); pren. expr. Ama, už zase lezie z nej to luteránstvo! (Al.) prejavuje sa
● hovor. lezie mi to krkom (z krku) som tým presýtený, mám toho dosť;
dok. k 5, 6 vliezť, k 7 vyliezť
vliezť, vlezie, vlezú, vliezol dok. (kam.)
1. (obyč. o plazoch al. o hmyze) lezením sa niekam dostať, niekam vniknúť, zaliezť: had vliezol do diery, chrobák vliezol pod kameň, rak vliezol do potoka;
2. expr. (o ľuďoch) pohybom pripomínajúcim lezenie (obyč. pomaly, ťažkopádne, neobratne, namáhavo) sa dostať niekam; zaliezť: v. do postele; Pred búrkou mal taký strach, že i vo dne vliezol do perín, keď hrmelo. (Jégé) Neisto vliezol do vane. (Štef.)
3. expr. (o ľuďoch al. o štvornohých zvieratách) vojsť, vstúpiť niekam: pes vliezol do búdy; Vlezieš niekam, povieš: — To a to by som chcel. (Chrob.) Prešiel k pultu, otvoril ohradu a vliezol do nej. (Min.)
4. hovor. expr. vmestiť sa, vojsť: nohavice, že by traja mohli vliezť do nich (Kal.)
● ani čo pod necht vlezie ani trošku, celkom nič: Neurobil som mu po vôli ani pod necht, toť čo vlezie. (Tat.);
nedok. k 1-3 vliezať, -a, -ajú