Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vliecť vlečie vlečú vliekol nedok.

1. ťahať, obyč. šúchajúc po zemi; takto premiestňovať: v. za sebou odťatý konár, dravec v-ie korisť; vetroň v-ený lietadlom; v. poškodené auto mať vo vleku

2. expr. s námahou niesť, teperiť: v. kufor, v. raneného na chrbte

3. expr. (nasilu, proti vôli) viesť, odvádzať: v. (vzpierajúce sa) dieťa za ruku

// vliecť sa

1. ťahať sa (za niekým), vláčiť sa: závoj sa v-ie po zemi

2. expr. pomaly, namáhavo sa pohybovať, ťahať sa: deti sa v-ú zo školy, autobus sa v-ie do kopca, chorý sa ledva v-ie

3. expr. pomaly ubiehať: čas, cesta sa v-ie; choroba sa v-ie dlho trvá

čo sa v-ie, neutečie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vliecť vlečie vlečú vliekol nedok.; vliecť sa

vliecť sa vlečie sa vlečú sa vleč sa! vliekol sa vliekla sa vlečúc sa vlečúci sa vlečenie sa bud. bude sa vliecť/povlečie sa budú sa vliecť/povlečú sa nedok.


vliecť vlečie vlečú vleč! vliekol vliekla vlečúc vlečúci vlečený vlečenie bud. bude vliecť/povlečie budú vliecť/povlečú nedok.

-cť/51596 4.74: verbá inf. nedok. 18496 /17190 tie/503 pie/410 /200 vlie/193

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpouexpr.: brhliťdrhliťškohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefoudrhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakommädliťmydliťkniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si rukyexpr.: pošuchávaťpošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotaťexpr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučamiťahaťvliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľaťpigať: chlapci šúchali, šúľali guľky


tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať saexpr. potackávať sazried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackávalnár. potáčať sa (Timrava)motať saplantať sapľantať sapliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmityckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po cesteexpr.: šnurovaťzošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestunár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za namineos.: socia hosáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť saťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteliexpr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami


ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


teperiť expr. s námahou niesť al. ťahať (obyč. niečo ťažké) • expr.: vliecťterigaťtrepať: teperia, vlečú batoh bielizne; kam terigajú, trepú tú skriňuexpr.: prataťštverať: pratal, štveral kufor až pred dvereexpr.: repetiťredigaťštragať: klavír repetia po schodochexpr.: ťahať sanaťahovať samordovať samolestovať sanamáhať sa (s niečím ťažkým): ťahá sa s balíkom na stanicunár. teružiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vliecť, vlečie, vlečú, vliekol, vlečený, rozk. vleč, bud. bude vliecť, povlečie nedok.

1. (čo, koho) ťahať za sebou; ťahaním, šúchaním po zemi (po vode) niečo al. niekoho niekam premiesťovať, dopravovať, mať vo vleku: v. niečo po zemi; pes vlečie reťaz za sebou; Čochvíľa vybehol (pes), vlečúc čerstvú kožu z ovce. (Tim.) Teba na sobáš nevliekli za vrkoče. (Jes-á) Motorová loď vlečie za sebou nákladný čln. (Štítn.)

hovor. expr. ledva (sotva) nohy vlečie za sebou ťažko, namáhavo kráča;

2. expr. (čo, koho) niesť dopravovať niekam, obyč. ťažko, s námahou: v. (plný) kufor; Veru máš čo vliecť, — odhadol znalecky Tomášov plecniak. (Zúb.) Prichodilo im (hudobníkom) vliecť do vrchu ťažké nástroje. (Hor.) Sám ma musel vliecť na chrbte. (Švant.)

3. expr. (koho, čo) ísť s niekým niekam, viesť, odvádzať niekoho niekam (obyč. proti jeho vôli, násilím): Stryná vlečie nás domov. (Al.) Vzala ho za ruku a vliekla ho von. (Sev.); nevinní ľudia, vlečení do otroctva (Hor.)

|| vliecť sa

1. ťahať sa, šúchať sa po zemi za niekým al. za niečím: šaty sa jej vlečú po zemi; pren. expr. Po hrebeni sa vliekli riedke mraky (Bedn.) vznášali sa nízko nad hrebeňom.

2. expr. pomaly sa pohybovať, pomaly ísť; (o vodnom toku) pomaly tiecť; (o čase) pomaly ubiehať, pomaly plynúť: Veď sa tak nevleč! Nože sa pohni! (Jaš.) Chvíľu šiel rýchle, chvíľu sa vliekol. (Vaj.) Vlak sa žalostne vliekol. (Hor.); lenivo sa vlečúce potoky. (Heč.); Čas sa nekonečne vlečie. (Al.) Deň sa vliekol zdĺhavo. (Kuk.); hovor. vlečie sa ako slimák, ako smola veľmi pomalu ide;

3. expr. ťažko, s námahou kráčať: Padali od únavy, znova sa pozbierali a vliekli sa ďalej. (Ondr.) Na začiatku šichty bol inakší. Teraz sa vlečie ako zbedačený kôň. (Hor.)

4. expr. mať zdĺhavý priebeh, preťahovať sa: choroba sa vlečie; spor sa vlečie; Otázka ja len, ako dlho sa to povlečie. (Stod.) Čo sa vlečie, neutečie (prísl.) vec, ktorá sa dlho preťahuje, predsa sa napokon uskutoční (vybaví)

vliecť [-ie-, -é-] ndk
1. koho, čo ťahať za sebou; ťahaním po zemi niečo al. niekoho premiestňovať: Georgius gedneho yawora wlyekol wolmi (ŠTIAVNIČKA 1676); traho: táhnem, wlečem (KS 1763); (ľudia) z prowazem za nohi zwazaneho (Abraháma) wen s dedini wlekli (VP 1764); (Martin) tak ho (Ďura) kolenkowal a o skalu hlawu mu trepal a potom ho za wlasy do potoka wlgekol (PONIKY 1796);
x. pren ma pak včytel modlitbu rjkati wolne, bez nahliwosti, často prestawati, hlas promenowati, aby ho newlékl (BZ 1749) nehovoril monotónne
2. čo expr s námahou niesť, teperiť niečo: prečo si nemal toliko rozumu, abi si ti, prázdný biwše, gemu, kdiž bremeno wlékel, wistúpil (BU 1795); kríž Kristus sám musil preťežce wlécťi na swích ramenách (BN 1796); na poprawne misto wlečz križ twog (WS 18. st)
3. koho (nasilu, proti vôli) viesť, odvádzať niekoho: vi aj druhích, najňevinňejších, ze sebú ta vlécťi chceťe (BR 1785); gelen bezicy wedle neho za pas na rohy swe ulapyl cysare a tak wlekel (MC 18. st); v. sa ndk
1. ťahať sa: tak dluho tu miru zalewag a tri, dokud to nebude bile gak smetana a bude se wleczi gako klich (LR5 18. st)
2. pomaly, namáhavo sa pohybovať: se musely ludya rozgit pre husarou, od rana sa wleču, urobyli by sskodu y pri dome (D. STREHOVÁ 1704 E); trahor: táhnem sa, wlečem sa (KS 1763); wiďela ubohú ženu, která sa sotwá pre starosť wlékla (DS 1795);
x. pren expr musyme slowa b. se pridržeti a za njm se wlecy (SR 17. st) nasledovať ho
F. za prednjmi kolesmy zadnie se wleču (SiN 1678) správanie rodičov si osvojujú deti; qvod disfertur non anfertur: co se wleče, neuteče (KrG 1704); reč gegich gako rak wleče se (SJ 18. st) hovoria veľmi pomaly
3. expr mať zdĺhavý priebeh, preťahovať sa: tato mezy nimy nepriležitost uplne sstiry roky se wljekla (ŽILINA 1696); nakazeny morowe, w mrakote se wlekucy, wssudy wukol nas panuge (AgS 1708); gedna bolest za druhu se wlečye a nemoc gedna druhu za sebu tyahne (CF 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak sa život vlečie si la vie se traîne
a odišiel, vlečúc so sebou et sortit en entraînant
dva spôsoby ako vliecť deux façons de traîner
sa vlečie pomaly, všedne se traîne lentement terre à terre
vlečúc sa na rukách se traînant sur les mains
vliekli von dvaja kňazi deux prêtres traînaient au-dehors

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu