vlhký -hší/-kejší príd. nasiaknutý menším množstvom tekutiny (obyč. vody); obsahujúci isté množstvo tekutiny, vodnej pary ap.; čiastočne mokrý: v. uterák, v. od potu; v. byt, vzduch;
na vlhko → navlhko;
za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;
vlhko
I. prísl. i vetná prísl.: v hore je v.
II. vlhko -a s. vlhkosť (význ. 2), vlhčina: chrániť veci pred v-om, odolávať v-u
vlhký -ká -ké 2. st. vlhší/-kejší príd.
močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatý • močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj • barinatý • barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka • slatinný • rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda • mokravý • mokrastý • mokrý • vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia • bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka
mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda • vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte • vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery • zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát • spotený • upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo • zarosený • orosený • zrosený • zried.: rosavý • rosnatý • rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár • namoknutý • zamokrený • mokrastý • mokravý • vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz • premočený • premoknutý • rozmočený • prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky • pocikaný • ocikaný • popišaný • opišaný • expr. došvordaný (Šikula) • hrub.: pošťaný • ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka • expr.: mokručký • mokrunký • mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky • expr. primokrý (príliš mokrý)
2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivý • vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň • sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima • vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora • sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci • expr.: uplakaný • usmoklený • zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok
spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotený • prepotený • zapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeň • mokrý • vlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhký • expr. zrosený • zried. znojný: zrosené, znojné čelo • kniž. zastaráv.: vyznojený • uznojený (Urban) • nár. expr. uzváraný • nár. vyparený
vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák • zvlhnutý • navlhnutý • zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno • navlhčený: navlhčený uterák • vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch • zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka • mokrastý • zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka) • namoknutý: namoknuté šaty • zamoknutý: zamoknuté obilie • vlahý • vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík • ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár • rosnatý • zarosený • zrosený • orosený • rosný • rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy • spotený • zapotený • prepotený • upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý • nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka) • odb. humídny: humídna hlina
vlhký, 2. st. vlhkejší príd. nasiaknutý tekutinou (obyč. vodou) do určitej miery, obsahujúci určité množstvo tekutiny (obyč. vody al. vodných pár), mokrý: utrieť niečo v-ou handrou; šaty v-é od potu; v-é cigarety; v-é steny, v-á miestnosť, v-á pivnica, v. byt; v. vzduchu, v. sneh; v-é počasie daždivé; Dlážka (bola) vydrhnutá, ešte vlhká. (Vans.) Tento kameň je večne vlhký, na stavbu domu nesúci. (Ondr.);
vlhko2 prísl.: (vonku, v byte, v pivnici) je vlhko
vlhký príd nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci isté množstvo tekutiny al. vodnej pary; čiastočne mokrý: zeme twarnost nekde wlchka aneb močarista gest (KoB 1666); wsselike wecy prw, než slunce se zgewuge, gsau studene a wlhke (SP 1696); (Pachomius) mnohima slzemi tú podlahu, na ktere se modlil, wlchku učinil (VP 1764); kone se negradssj pasu na wlchkich trawnikoch (PR 18. st); x. pren ty nagmilégssá, to mé umučenj z wlhkyma očama sebe pripomjnati nemožess (BlR 18. st) zaslzenými L. (rastliny) gsau wlchkeho prirodczenj, gako lekno a wjstrelek (KoB 1666) rastú na vlhkých miestach; wlchke oblaki čým wic se od slunce rozpalugu, tým wetssi hrmot a burku spusobugu (GK 1779) búrkové; gestli by čas wlchkj a mokrj bil, aby takowé weczi poprikriwali (Kur 1799) daždivý; -o prísl: humide: wlhkó, mokró (KS 1763); v-o vetná prísl: to neobičag na pinwicgach plach držat, nebo ge tam welmi wlchko a parj sa (ROVŇANY 1755); až ge welmy mokro anebo wlchko, nemuož orati (NN 18. st); -osť ž 1. voda, vlaha obsiahnutá v niečom: wlchkosti wodnye ustawičňe se hore znassegj (KoB 1666) pary; laton musy swu wlastnu wlchkosti obmity bitj (OCh 17. st); war, až wssecka wlchkost ze zelin wygde (RT 17. st) 2. mokrosť, vlhčina: šindel anj wlchkost neprigme anj ohen, a tjm stalegssj bude (SG 1777); bgele ruže y zimu y teplo, take sucho neb wlchkost widržga (PR 18. st) 3. tekutina, voda: Nilus, který ze swu wlchkosťu celu zem Egyptsku obwlažuge (SRo 1766); prečo muka wlchkostu na cesto obratena esste se y odmladem zmissat musj (PR 18. st) L. muž w mossne semennu wlchkost magjcy (KoB 1666) semeno; reřicha dawa se z medem proti dichawice a proti neduhom plic, kteriž pochazegj od hrubich a lepkich wlhkosti (MT 17. st) hlienov; epiphora: tečenj, wlhkost očj (WU 1750) slzenie; sapinus: smolnú wlhkost kapkagjcá gedla živicu; redundat pituita in me: hógná gest w mňe soplawá wlhkost sopeľ (KS 1763)