vletieť -í -ia dok.
1. letom sa dostať (dovnútra): do izby v-la osa, lietadlo v-lo do mrakov
2. expr. prudko vbehnúť: v-l dnu ako bez duše, v. s bicyklom do priekopy; v. niekomu do náručia i pren. nečakane sa ocitnúť pri niekom;
nedok. vlietať -a, vletovať
vletieť -tí -tia vleť! -tel -tiac -tenie dok.
vletieť 1. letom sa niekam dostať • vlietnuť: včela vletela, vlietla do úľa • zried. naletieť (obyč. vo väčšom množstve): veľa múch naletelo do izby
2. p. vojsť 1
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vletieť, -í, -ia, rozk. vleť dok. (do čoho, kam)
1. letom sa niekam dostať, niekam vojsť: vták vletel do hniezda, včela vletela do úľa; muška mu (jej) vletela do oka; lietadlo vletelo do mrakov;
2. hovor. expr. prudko vbehnúť, vniknúť, pribehnúť, prihnať sa: Do izby vletela vyľakaná služba. — Poplach, chlapci, vstávajte! (Sev.) Krista vletela do záhrady s radostným jasaním. (Urb.) Do ostrých zákrut vletel (šofér) ako divý. (Min.) Sánky sa skrútili a vleteli priamo do kadluby vysekanej v ľade. (Krno); v. do dvier prudko otvoriť dvere; v. niekomu do náručia prudko objať niekoho; v. do pasce neobratným počínaním dostať sa do bezvýchodnej situácie, stať sa obeťou nástrah;
nedok. k 1 vletovať, -uje, -ujú
vletieť dk kam 1. letom sa niekam dostať: slepka vletela do piwnicze Martina (TRENČÍN 1598); involare nidis: na hnjzdo wletetj (KS 1763); ňech sa do zrna ňeopovažuje žáden vrabec vleťiťi (BR 1785); in nidum volare: wleteti do hnjzda (PD 18. st); x. pren ó, Venuše, šanuj duše, dve strely vleteli v srdce naše (ASL 1730) 2. expr prudko vbehnúť, vpadnúť: kresťan wšak bolesťi dlho trpiťi nemohúce, wleťil Židowi (BU 1795); celeri cursu ingressus est: wletel do domu (PD 18. st); vlietať [-lé-] ndk k 1: involito: priletám, wlétam; involo: wlétám (KS 1763)
vlietať p. vletieť