Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj hssj subst
-sy/138111±59 2.41: substantíva m. neživ. N+A pl. 109446→109530
+4
−19
vlasy/20268 zápasy/10937 hlasy/7657 časy/7649 procesy/5056 pokusy/4611 psy/4102 kusy/3427 výnosy/2805 predpisy/2739 lesy/2705 časopisy/2576 spisy/2251 dlhopisy/2120 autobusy/1639 (260/28988)

-y/8672296±14290 2.29: substantíva m. neživ. N+A pl. 1656486→1655387
+1173
−1215
roky/55025 problémy/42963 výsledky/32638 vlasy/20268 góly/18100→20029
+0
−270
vzťahy/19561 náklady/17121 prostriedky/14843 body/12499 kroky/11618 listy/11602 názory/11183 zápasy/10937 štáty/10805 druhy/10079 prvky/9668 zuby/9562 pocity/9231 prsty/8790 plány/8323 texty/8259 príbehy/8227 domy/8216 zákony/8139 obrazy/8094 rozdiely/7950 záujmy/7736 hlasy/7657 časy/7649 stromy/7437 dôvody/7394 priestory/7388 projekty/7383 úrady/7269 výdavky/7039 dôsledky/6994 podniky/6853 predmety/6815 orgány/6744 poznatky/6727 preteky/6722 spôsoby/6711 prípady/6708 príjmy/6407 kvety/6377 prejavy/6345 zámky/6284 filmy/6244 pohľady/6243 typy/6239 výrobky/6230 návrhy/6094 znaky/6062 programy/5983 výkony/5729 systémy/5679 lieky/5551 dôkazy/5551 následky/5547 dokumenty/5544 trhy/5512 základy/5361 (5351/1025549)

skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údajeexpr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojhoprikrášliťprifarbiťprimaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľovalfraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde) • deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu


vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasykučeryexpr. brčkynespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučeryšticahovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkouexpr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa)expr. škundry (Laskomerský)expr. škunty (Hviezdoslav)expr. škuty (Plávka)čuprinyčupry: bujné čuprinyhriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesyzried. vojka (Figuli)

2. p. srsť, chlp 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vlas, -u, obyč. v mn. č. vlasy, -ov m.

1. chlpy rastúce na hlave človeka: svetlé, plavé, gaštanové, tmavé, čierne v-y; šedivé, prešedivené v-y; dlhé, krátke, husté, riedke v-y; strapaté, hladké v-y; kučeravé, vlnité, rovné v-y; mastné v-y; česať si v-y, zahladiť, prihladiť si v-y; postrapatiť, pochlpiť si v-y; potiahnuť, pokvákať niekoho za v-y; v-y vypadávajú, v-y sa lámu; trhá si v-y, pren. expr. je veľmi nešťastný, zúfalý

hovor. expr.: v-y mu dupkom vstávajú, v-y sa mu ježia je veľmi prestrašený, naľakaný, zhrozený; začervenal sa až po korienky v-ov veľmi, na celej tvári: pustil s (skočili si) do v-ov začali sa škriepiť, biť; ustavične, stále sú si vo v-och ustavične, stále sa hádajú, škriepia, bijú; to je za v-y pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé; ani v. na halve sa mu nesmie skriviť (neskriví) nič sa mu nesmie stať (nestane), nik mu nesmie ublížiť (neublíži); život mu (jej) na v-e visí je smrteľne chorý(-á), je blízko smrti; (nepopustí, neustúpi, nepohne sa) ani o v. ani trochu, ani o kúsok; na v-e sme obstáli, na v-e obstálo, že... veľa nechýbalo, že...;

2. hovor. chlpy, srsť: konské v-y; v-y na štetci;

3. hovor. niečo pripomínajúce vlasy, podobné vlasom: v-y na kukurici; anjelské v-y druh ozdoby na vianočný stromček

4. text. srstnatý povrch tkaniny;

vlasový príd. v. koreň, korienok z ktorého vyrastá vlas; v-á voda na vlasy; fyz. v. vlhkomer prístroj určujúci relatívnu vlhkosť vzduchu pomocou vlasu; text. v-é tkaniny s dlhšími chĺpkami na povrchu;

vlasisko, -a, -sísk str. i m. zvel.

vlas, obyč. pl vlasy m
1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: (Zalusky) poczal rwathy za wlasy pachole moye (P. BYSTRICA 1562); Mariy žaden neporučil nohy Krysta wlasmi wiťiraťi (TP 1691); pomni, čloweče, na to, co se dege s wlasy hlawy twe, gestli se neostrihawagj (SP 1696); ssalweg w luhu warena wlasy černy (HL 17. st); Martin tohoze Fabjaniho po dwore za wlasy wlacsil (S. ĽUPČA 1732); Fabiusa gedinki wlas, ktery wipil w mleku, zahrdusil (GŠ 1758)
L. lezenie, pršanie v-ov vypadávanie: myrra z dubowym listem u wyne warena brany lezeny wlasuw (LR1 17. st); prsseny wlasuw a lupuw oprawuge (HL 17. st); ženj, aby se odewem stridmosty odiwaly, ne krkaltowanim sobe wlasu (Le 1730) kučeravenie; comae flagellant colla: wlasy bigu krk siahajú po krk (KS 1763); capillo: wlasy zapusstiam (VLS 18. st) nechávam si narásť vlasy med rada proty žiwym wlasom (LR1 17. st) chorobe podobnej rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec bot adianthi vulgaris: obecný ženský wlas (TT 1745) Venušin kvet Capillus veneris; wezmi Panny Marye wlasu 49 (HT 1760) páperník úzkolistý Eriophorum angustifolium
F. v. by sa mu nehnul, v. z hlavy nezhyne, ani v. nechcú pohnúť nič sa mu nestane: kdyby sprawedliwy byl, w nassem pocztiwem meste wlas by se gemu nehnul (MOŠOVCE 1567 KL); haytman slibugicz na čzest a vieru, že žadnemu any vlasu v nem nechtegy pohnuty (HRHOV 1604 E); žádnemu z wás wlas z hlawi nezhyne (WP 1768) do v-ov upadnúť, padnúť, chytiť sa, dať sa, ulapiť sa, prísť, mať sa, byť vo v-och pustiť sa do niekoho, začať niekoho biť: hodownjcy s té pričiny se y do wlasuw mnohokrate magi (SP 1696); pan Hassko jnstansowy do wlasu sa chityl (SKALICA 1730); domluvavse y do vlasuv se daly (TURIE 1759); capillos alicujus invadere: do ňečych wlasúw se ulapiti (KS 1763); gegi miláčkowe a fragjry negedenkrát do wlasu mezi sebu prissli (VP 1764); (René) sa obával, že, ponevadž všecci jedno držá, čo premlúví, všecci mu naráz do vlasuv padnú (BR 1785); na to gsme se zešli, abi gsme sebe snád gaziki, gako malé ďítki wiplezuwali a potom i do wlasuw wpadli (BA 1789); kde ste wy, krestiane, kteri dost malu sskodu aneb kriwdu za affront sebe počitate a hned ste we wlasoch (WS 18. st); v. (hore) stávajú, povstávajú, vstávajú, sa hore ježili o veľkom zľaknutí, strachu: ze mass pocztj dawat, wlasi-t budu stawat od welkeg miserie (BV 1652); on (Daniel) od strachu pada, wstawagu mu wlasy (GŠ 1758); rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasi (KS 1763); komu by nemeli od strachu wlasy wzhuru stáwati, když tyto wecy rozwažuge (MPS 1777); stuďením potem oblátý, kďiž sa mu vlasi pre ňenárámnú hrúzu hore ježili, ven uťekal (BR 1785); ako v., na v. hrubý veľmi tenký: kdyby postaw spatny aneb na wlas hruby byl, ma za stiričatni tolko uznan byti (CA 1697); krywatec tenky yako ssaffran, korenek yako wlas (HL 17. st); kdyz by czlowiek byl bez zretelnosti wedle gadney zeny w zlodieystwi popaden, gde gemv o kuzy y o wlasy (ŽK 1473) ide mu o život; lyndawske panstwy yako na gednom wlasu stogy (HLOHOVEC 1563) je v zlej situácii; ženy magj dluhe wlasy, kratky rozum (o nerozumnosti); wjce dluhuw, než na hlawe wlasuw veľmi veľa (SiN 1678); gak na malem wlase wěcy lidske wisegi (SK 1697) o nestálosti vecí; bochdagtye (!) sa tedi widali, kety na mogeg dlanyi wlasi narastu (KRUPINA 1726) nikdy; co se wernohodnosti týka, w tom any za geden wlas neb kropag wznessenegssi neňi cyrkew nad Pismem vôbec; Calvinus aňy za wlas dáleg nepadnul od Luthera w zlorečenstwj ani o kúsok (PP 1734); falessná wjra ani o geden wlas lepssý nenj, nežli dokonca žádná wjra (FP 1744) ani o chlp; nihil penitus reliquit: zhola nic, ani za wlas nenechal (PP 1750) vôbec nič; utrhlo se žiwobiti gako denglawy wlas o zomretom; w niwec prigde twoge telo, zlezu z hlawi wlasy vypadajú (GŠ 1758); takli dalece moge nepráwosti mne uwédli, žebich w mjch ssediwjch wlassech ženich musel bity (VP 1764) na staré kolená; (veriaci) slepé poslussenstwj k swým duchownjm spráwcum a swědomj rjditelum na wlas zachowáwali do bodky; od mého ustanoweného porádku dennjho na wlas neodstupjm ani trochu, vôbec (MPS 1777); (Venuša) od nochtyka až do wrchu wlasúw spúsobu sčasliwost bila (PT 1778) od hlavy až po päty; bez Božj wule ani wlas z hlawj se nestratj (CA 1780) nič sa neudeje; bohactwo starych negsu ssedywe wlasy, ale pilnost mladosty (MC 18. st) o múdrosti; rozmnoženy su nad wlasy hlawi meg, ktery mňa nenáwiďá (BlR 18. st) je ich veľmi veľa; povrchne misli o zlem, ne gako o gede dusze, kteri celeho človeka zaugal, že ani vlas na nem dobry neni (SS 18. st) celkom nič; any wlasa syce z darúw Božjch sebe nepriwlastňug (BlR 18. st) vôbec nič
2. chlpy, srsť: zkrze dyerki w nose, gako skrze zachod sopel dolu tečie, kterj wlasi w nose zadržiewagj; wlasj pak na mihalnicyach a obočya oko ohražugu mihalnice (KoB 1666); brada muzska predne chlupkamj (:mladimi wlasmi:) se krige (KoA 17. st); kadenj psymi wlasjmá aneb srsti nebywa sskodliwe (HT 1760); když wlasy aneb srst (ovce) twrdé byli gako swjnské sstetiny, tehdy bylo znamenj, že koža a koren srsti nakažené byli (ŠkD 1775); (kôň) mal na zadneg nohy nad rohem bile wlasi (Kur 18. st)
L. w črieslach stidliwjch vdowe hanby gsau, wlasy na hanbe (KoB 1666) chlpy na pohlavných orgánoch; na twrde wlasy, twrda britwa (o primeranom prostriedku) (SiN 1678)
3. srstnatý povrch tkaniny: od bity a kramplowany, potrikrat obraczeny wlny gedrnieg predniho wlasu a barweneg ma se platiť od každeg wahý d 5 (PÚCHOV 1638 E); -ový príd k 1: crinalis: wlasowy (KS 1763)
L. v-á farba majúca farbu ako vlasy, hnedastá: morská (farba) jest búrlivých, plamenná pochybných, nebeská mysli stálej, vlasová hnevivých, ryšavá falešných (ASL 1652); fertuch vlasovej barvi kytaykovi (SMREČANY 1637); v-é čiarky tenké ako vlas: wlasové čárky, tenučké, gedným sspicem péra od spodku k wrchu se sprawugj (GT 1780); rowne su tenučke aneb hrube čárky, tenučke sa wlasowe, hrube ale sa stinne čárky menugu (UP 1780); vlások, vláštek, pl vlásky, vlásočky dem
1. k 1: toto sú strunočky, jej žlté vlásočky (RL 15. st); pany Eordog, sahagjce rukou k hlawe Geho Milosty, y tie wlasky wam potjahame (LACLAVÁ 1718); cincinnulus: pristrogené wláski (KS 1763)
L. bot polytricha: wlasky P. Maryi (KS 1763) páperník úzkolistý Eriophorum angustifolium
F. nezahyne vlásek s hlavy tvé, zachová tebe Buch od príhody zlé (RL 1571) nič zlé sa ti nestane; zvázali dobrého pána, po dedine s ním chodili, život byl jak na vlásku (ASL 1676) bol v nebezpečenstve smrti; takoweho člowěka ga pokladam za nerozumne howado, za sskaredu potworu, w ktereg se any pučka, any wláska mudrého člowěka nenachazý (SK 1697) nič; Dezidérius tak sa bol prizwíčagil k dlhosťi swého nosa, že umensseňi geho bár na wlássťek počítal bi bol za ukraceňi králowstwá (DS 1795) o maličký kúsok
2. k 2: supercilium: wlasky nad okem (NP 17. st); lanugo: prwný wlasky na brade (DSL 18. st)
3. nitkovitý útvar na koreni rastliny: capillamentum radicis: wlásky na koreňu (DQ 1629)

vlas
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vlas
G (bez) vlasu
D (k) vlasu
A (vidím) vlas
L (o) vlase
I (s) vlasom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vlasy
G (bez) vlasov
D (k) vlasom
A (vidím) vlasy
L (o) vlasoch
I (s) vlasmi
dlhé vlasy sa jej vlnili ses longs cheveux ondoyaient
horel, plavé vlasy mu flambait, ses cheveux blonds
jej vlasy a závoj ses cheveux et son voile
keď biele vlasy lorsque déjà des cheveux blancs
pery a vlasy, atď les lèvres, les cheveux, etc
rád iba čierne vlasy aimait que les cheveux noirs
slnko, dlhé vlasy sa le soleil, ses longs cheveux
upravovala vlasy a maľovala pery coiffait et maquillait ses lèvres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu