vlastnosť -i ž.
1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov
2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;
vlastnostný príd.: v-é prídavné mená
vlastnosť -ti -tí ž.
vlastnosť, -ti ž.
1. základná povahová črta človeka, prirodzená podstata človeka: osobné v-i; kladné, záporné (povahové) v-i; pekná, dobrá, zlá v.; Si príliš citlivý. To nie je chlapská vlastnosť. (Zúb.) To bola jeho hlavná vlastnosť, že s každým hovoril priamo a vždy vážne. (Taj.)
2. podstatný ráz niečoho, črta, ktorou sa nejaká vec odlišuje od inej veci;
filozof. pôsobenie daného predmetu na iné predmety al. na naše receptory: základná, podstatná v. veci, v-i hmoty; chem. v-i látok, v-i prvkov; gram. genitív v-i kvalitatívny;
3. zastar. vlastníctvo, majetok: Všetky majetky v Havranom sú tvojou vlastnosťou. (Vaj.) Keď si ich (pozemky) pán vezme, vezme si len svoju vlastnosť. (Kal.)
vlastnosť [-s(t)n-] ž 1. základná povahová črta človeka: ktere su, prosym, obzwlasstne wlastnosti tychto osuob w bostwj (BAg 1585); rozďýlne osob wlastnosti gsu, wssak gediné wssech božstwý (CC 1655); kdo ge krwawég nátury, této ma wlastnosti (GV 1755); odrykag se náskrze nesslechétnég wlásnósti (BlR 18. st) 2. podstatný ráz niečoho, črta, ktorou sa nej. vec odlišuje od inej veci: czerna smutek nese, modra žalost zda se, tato gest barew wlasnost (BV 1652); agaricus gest wirostlyna z drewa gedloweho, wlastnost ma wsselykemu gedu odpyraty a geg od srdce zahaniety (HL 17. st); přjdawné gména gsau slowa, které podstatnjch gmén wlastnosti oznamugj (DM 1780); zelinkar wikladagicy nakráce wlastnosti a moc zelyn (Zel 18. st); ocet wlastnost ma občerstwugicy (PR 18. st) L. wandrowaty abis mohl bez tlmača, yazika wlastnost umeg (KoB 1666) ovládaj cudzie reči 3. práv vlastníctvo, majetok: geho (Mikuláša) vzytku prywlasnugem, zeby on s now (zemou) wladol yako swow wlastnosty wlastnow (RUŽOMBEROK 1572); laz, na kterem on (Ďuro) oral a wie, že gest gich wlastnost (TURIEC 1616); (svedok) nikdi o tomto neslichal, žebj to misto panow Lehoczanow wlasnost bylo (KLÁŠTOR p. Z. 1665); Joanes zada, abi wlastnost takoweg lučsky proukazal (S. ĽUPČA 1732); druha polovička z tichto zemij ma se rozmerat na troge, gedna tretina nassa vlastnost (PRÍBOVCE 1739); nenj se čeho obawaty, aby se lide do cizj wlastnosťy oddali (PT 1796)