vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;
vlastenka -y -niek ž.;
vlastenecký príd.: v. cit, čin;
vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;
vlastenectvo -a s.: prejav v-a
vlastenec -nca pl. N -nci m. (človek)
vlastenec G a A -nca D -ncu L -nci pl. N -nce m. šport. (vlastný gól)
vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec • národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou • kniž.: patriot • rodoľub • rodomil: slovenský rodoľub, rodomil
vlastenec, nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, k svojmu národu, rodoľub, rodomil, patriot: horlivý, nadšený v.; Bol oduševnený vlastenec, plakal nad úpadkom krajiny. (Jégé) Verný vlastenec žije vlasti jedine. (Sládk.) Strana tlmočí sympatie celého slovenského ľudu statočným vlastencom. (Gos.);
vlastenka, -y, -niek ž. vlastenecký príd. týkajúci sa vlastenca al. vlastencov; charakterizujúci vlastenca al. vlastencov; uskutočňovaný vlastencom al. vlastencami: v-é zmýšľanie, v. cit; v. čin, v-á povinnosť; v-é hnutie; Veľká v-á vojna obranná vojna SSSR proti fašistickému Nemecku;
vlasteneckosť, -ti ž. vlastnosť niečoho vlasteneckého; vlastenectvo;
vlastenček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
vlastenec m kto prejavuje lásku k vlasti: máte muže y wlastenca y skúseného boge (PT 1778); proto mestečko y wssecek vrad Yánowi Ssadik, gakožto vznanému wlastencowi, tenže laz oddáwa (HYBE 1780); milj wlastency, gak sme my sstěstliwj, že nás B. do takowého přebohatého krage položil (GO 1792)