vladár, -a m.
1. feudálny panovník, monarcha, vládca: V údelnom kniežatstve Nitrianskom vládli vladári z kráľovského rodu. (Vlč.) Za vladárov boli považovaní vždy len feudáli. (Gos.)
2. expr. kto má moc nad niečím, rozhodujúci vplyv v niečom, vplyvný človek: burzový v. (Gráf);
vladárka, -y, -rok ž.;
vladársky príd. i prísl.: v-a moc; v. rod; v. si počínať;
vladárstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) postavenie, moc vladára: ujať sa v-a;
2. územie spravované vladárom: hranice v-a;
vladárik, a-, mn. č. -c/-kovia m. zdrob. iron.