vlažný príd.
1. mierne teplý, letný: v. čaj, opláchnuť v-ou vodou
2. (o ovzduší) vlahý: v-é povetrie, v. vánok
3. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: národnostne v-é obyvateľstvo; v. postoj;
vlažne prísl.;
vlažnosť -i ž.
vlažnosť -ti ž.
indiferencia neprejavovanie záujmu, stanoviska • indiferentnosť • ľahostajnosť • vlažnosť • nevšímavosť: indiferencia, ľahostajnosť v ľudských vzťahoch; jeho povahu vyznačovala indiferentnosť, vlažnosť, nevšímavosť • indolencia • indolentnosť
vlažnosť p. indiferencia
1. (o tekutine) mierne teplý, letný. v-á voda, v-é mlieko;
2. obsahujúci vlahu: v-á pôda; Oči má vlažné, tvár dojatú (Tim.) trochu uslzené.
3. (obyč. o ovzduší) mierny, lahodný, príjemný. v-é povetrie, v. vzduch; v-á letná noc;
4. ľahostajný, nevšímavý, málo horlivý: v. postoj, v. vzťah k niečomu; Žiactvo (je tam) národne uvedomelé, vlažné i maďarofilské. (Fr. Kráľ);
vlažne prísl.
1. mierne, lahodne, príjemne: Bolo vlažne, príjemne. (Vaj.)
2. ľahostajne, nevšímavo: v. prechádzať ponad niečo mať ľahostajný postoj k niečomu;
vlažnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho al. niekoho vlažného: v. vody, v. pôdy, v. ovzdušia; národná v.