Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vlákno -a -ken/-kien s.

1. nitkovitý materiál na výr. priadze, celulózy ap.: prirodzené, umelé v., textilné v-a, viskózové, kovové v.

2. čo pripomína vlákno: mäsové v-a, v-a pavučiny; anat. nervové v-a;

vláknový príd.;

vlákenko -a -niek s. zdrob.

vlákno -na -ken/-kien s.

vlákno, -a, -ken/-kien str.

1. nitkovitý materiál rastlinného, živočíšneho al. nerastného pôvodu, prípadne umele vyrobený, slúžiaci na výrobu priadze, pradivo. textilné v., rastlinné, živočíšne v.; chemické, syntetické v.; ľanové, konopné, hodvábne, bavlnené v.; polyamidové, viskózové v., azbestové, volfrámové v.; snovať, spriadať v-a;

2. niečo tvarom podobné vláknu: mäsové v-a, drevné v-a; v-a pavučiny (babieho leta); v-a pýru (Taj.) Struky zelenej fazule očistia sa od vlákne. (Vans.) Medzi bohatými čiernymi vlasmi iba kde-tu sa nájde šedivé vlákno. (Kuk.); anat. nervové, svalové v-a nitkovité útvary pletiva;

vláknový príd.;

vlákenko, -a, -niek, zried. i vlákence -a, -niec str. zdrob.: hodvábne vlákenko (Ráz.-Mart.); tenulinké vlákneko (Jil.); Vlákence v žiarovke sa rozžiari ako jasná iskra. (Hor.)

vlákno s niťovitý materiál na výrobu priadze: stamen: wlákno, cwerna (KS 1763); (Samson) hrube a sylne prowazy gako negake wlakno snadno roztrhal (GK 1779); konope hned mlad, ginaceg ti wlakno splesnege (PR 18. st); vlákenko dem: fibra: wlákno, wlákenko (PD 18. st)