vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.
1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)
2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany
3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny
4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;
pren. v. perom, slovom byť dobrý štylista, rečník
5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok; na severe v-e tundra prevláda
vládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnuci -dnutie nedok.
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitál • zastar. vládnuť • kniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami
vládnuť, -ne, -nu, -dol nedok.
1. (nad kým, nad čím i bezpredm.) byť panovníkom, panovať: v. nad niekým, nad niečím; Na prestole Veľkomoravskej ríše vládol Mojmír. (Fr. Kráľ)
2. mať rozhodujúcu moc, rozhodujúci vplyv, byť pánom: (Národný výbor) nečaká na paragrafy, ale dáva ľudu vládnuť. (Karv.) V Sedliciach, ktoré boli nedávno ešte baštou agrárnej strany, vládli komunisti. (Urb.) V týchto horách budeme vládnuť my. (Ondr.) Gazda má (v dome) rozkazovať a vládnuť. (Kuk.) Nevďak vraj svetom vládne. (Kuk.)
3. (o veciach) prevládať, mať prevahu: Ešte koncom XIV. storočia literatúra vládla nad ostatným umením. (Al.) Na poľskej hranici vládnu lesy. (Jaš.)
4. (čím) byť zbehlý v niečom, ovládať niečo: Adamec majstrovsky vládne sláčikom. (Hruš.) Má ešte ruku, ktorá znamenite mečom vládne. (Jégé) Tí, ktorí vládnu myšlienkou a slovom, dávajú ľudu so zrnom aj plevu. (Min.)
5. (o javoch) byť niekde obvyklý, vyskytovať sa, existovať, byť; panovať: Všade vládlo ticho ako obyčajne. (Červ.) Na verande vládlo už večerné šero. (Vaj.) Vládol tu príjemný pracovný ruch. (Tat.)
6. zastar. (čím) mať v držbe, vlastniť: Každý remeselník vládol popri domku niekoľkými roľami. (Vaj.) Už dávno si prial vládnuť čo len jednou nitkou od svojej najmilšej, a tu, hľa, celá letnica! (Záb.)
vládnuť ndk 1. byť panovníkom, panovať: ya gyz na Plawzcy newladnu, nez lezym tu, czekagicz pana Axamyta (PLAVEČ 1456); kňýže, které sweťem wladlo, mocy Gežissowu padlo (CC 1655); kdi geden wsseckymy wecmy wladne, negwizssj panownjk se nazjwa (KoB 1666); Turek pohan chce wladnut nad namj (PoP 1723-24); rege: panowati, wládnuti (AP 1769) 2. mať rozhodujúcu moc, rozhodujúci vplyv, byť pánom, vlastníkom: to tutorstwy, do nalezeny dobrych lidj, Gyrik Koza ma na sobie držeti do času vloženeho a s tym wladnuti (P. ĽUPČA 1589); aby ma mila manzelka tym statkom wladla a gey uzywala do swey smrty (TRENČÍN 1608); zle gest tam manzelstwo, prikre towaristwo, kdy zena tebu wladne (BV 1652); Sacarceni takowau moc w kragine obdrželi, že komorau kraginskau sami wládli (SH 1786); gezli chceš priwesti zle duchy k tomu, kteri wladnu nad pokladem, wezmi plech oloweny a napiš na nem toto (RG 18. st); x. pren zdaliss ňektera nachilnost wyceg nad tebu panuge a wladne (CD 18. st) ovláda ťa nejaká náchylnosť; nad nocu tu tmawu powichrica nech wladne (SQ 1781) nech je víchrica F. hněwlywý cžlowek sebu newládně (RW 1702) nedokáže sa ovládať; slaby ge hospodar, ktery gazykom newládňe, popussťá ho omluwaťi bližních neporádňe (GV 1755) nedrží jazyk na uzde; jak wladňeš z rozumem twým, predejdi zawčasu ten hrozný sud (CD 18. st) keď si rozumný 3. čo byť majiteľom, užívať niečo, nakladať s niečím, vlastniť: zeby tenze Czudar Pauel ty zemye uzywal a wladel slobodnie, yako swe wlasnye (KLOBUŠICE 1598); luka, kteru teprow wlaze Janoss Diak, bywala w zalohu (KRUPINA 1643); ač nekteri (poddaní) hospodarstvim vladli, včil ale všeho su pozbaveni (SENICA 1732 LP); měsstiané, wěcy swoge wlastnj, s kterýma gesstě newládnu, práwně wyhledáwati možu (PrV 1767); (muži) na prwňe hneď Krista Pána woláňj, opúsťali síťe ze wšem, čím wládnúli (BN 1790) F. naucžiti se my mame, chczeme-li, abychom žiwotem wecžnym wladli a žiwota wecžnyho obdrželi, zachowagme wieru a dobre summeny (BAg 1585) dosiahli spasenie: pozorug každi, hledic na mu truhlu, gaki gest ňestali žiwot s kterim wladneš (Pie 18. st) ktorý žiješ 4. čím mať silu, schopnosť vykonávať niečo, ovládať niečo: wj to mjlj pan Buch, že anj od trjch tjdnu nigakeho zdrawj nemam, anj sebu wladnut nemozem (SENICA 1678); fatens onezdrawela a od pasa swim telom newladla (TRENČÍN 1735 E); mente captus: nemá wládu žádnu w udech, nemuže udami wládnuti (WU 1750); (žena) ani očyma newladňe, do ruk nic nechiti (GŠ 1758)