vládca -u mn. -ovia m.
1. panovník, vladár: despotickí v-ia
2. kto má moc, kto rozhoduje: politickí v-ia; neobmedzený v. (domácnosti);
vládkyňa -e -kyň ž.;
vládcovský príd.
vládca -cu pl. N -covia m.
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
vládca 1. p. panovník 2. p. pán 1
vládca, -u, mn. č. -ovia m.
1. feudálny panovník, monarcha, vladár: neobmedzený, všemocný v.; turecký chán, vládca Turkestanu (Jil.); Cisár, vládca krajiny, napísal zákon. (Ondr.)
2. kto má moc nad niečím, kto spravuje niečo: politickí v-ovia; Andrej Lutišič, vládca domu a majetku (Vaj.);
vládkyňa, -ne, -kyň ž.
vládca, zried vládnik m kto niekomu vládne, vladár: vrozenym panom a wladnykom oppatrnym a mudrym, neb yakehosskoly stawu a dustogenstwy (píšeme) (B. ŠTIAVNICA 1583); mi, grof Českeg zemi, krale negwissiho, tirola wladce a komornik, w pamet uwocugeme (CA 1691)