vkročiť dok. vojsť (význ. 1), vstúpiť: smelo v. do miestnosti, v. do jazdnej dráhy
● moja → noha ta viac nev-í
vkročiť -čí -čia vkroč! -čil -čiac -čenie dok.
vkročiť p. vojsť 1
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vkročiť, -í, -ia dok. (kam) vstúpiť, vojsť; prísť (do vnútra niečoho): v. do miestnosti, do domu; v. do mesta (Kuk.); Dvere sa otvorili a do zasadačky vkročil ráznym krokom prednosta referátu. (Karv.) Bolo to vtedy, keď sovietski vojaci vkročili do Rumunska. (Bedn.); hovor. expr. moja noha tam viac nevkročí viac tam nepôjdem; pren. Od teba závisí, aby pokoj vkročil do nášho domu (Kuk.) aby nastal pokoj v našom dome;
nedok. zried. vkročovať, -uje, -ujú (J. Kráľ)
vkročiť dk 1. kam chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra, vstúpiť, vojsť niekam: magjce wgjt a wkročit do domu predkom, abis ode dwerj nezabludil (KoB 1666); dom wečneho kralowstwj gest dom tak bezpečny, že do neho ani tyran, ani neprjtel nemuže wkročiti (SP 1696); katolici kazdi den dwere kostelne otewrene magu, skrz ktere muzu do kostela wkročiti (SPr 1783); na jedném obrazi bilo, jako ňekterá, kďiž ze sobáša išla a do domu ženícha svého vkročiťi chcela, na praze spadla (BR 1785); x. pren lekcye pak toho dne, který na mjsto soboty aneb ponděli wkročyl, nech budau wynecháné (BZ 1749) pripadol; se radowati mame, že nam Buh rok pominuly prečkati a do noweho wkročiti poprgal (PONIKY 1794) dožiť sa F. skrzewa prwniho čloweka hrich na tento swet prissel a skrzewa hrich ten y smrt wkročila (KT 1753) začalo sa zomierať; ačkolwek ge žena swata, do srdca ti wkročy a dussu twu zamorduge (GV 1755) zaľúbiš sa do nej 2. kam zmeniť svoj stav, stať sa členom nej. kolektívu: (majster) musi do stawu malženskeho wkrocžyti (CA 1675); aby ste si takowu czeladku wiyednali, ktera yest w katholiczkey wire, anebo o kratki csas do teyto wiry wkrocziti chcze (HRANOVNICA 1782); (svätý Michal) wkroči mezy wiwolenych (SJ 18. st) F. gestli by pak mistr, zwadiwsse se z towaryssem, gemu do poctiwosti wkročil, bude pokutowan in f. 3 (CA 1675) urazil ho; my do dospeleho weku, giz po smrty nassich panou rodicžou predepsanych wkroczicze, opatrowany nasseg castky sme k sebe prigaly (LIPTOV 1750) dospejúc; kďiž do rokuv mláďenca vkročili, do rúk pána bívali navracaní (BR 1785) keď vyrástli na mládencov 3. zasiahnuť, zakročiť: wydewssy lyde mnozy, ze k zlemu koncy ma prigyty, mezy ne wkroczyly a gich narownaly (P. ĽUPČA 1580); gestly by se ony (dcéry) spolu nemohly zrownaty, teda poručym, aby slowutna wrchnost w to wkročyla a gich porownala (ZVOLEN 1635); s prinuczeni welikeho utikame se gakssto panu urednikowy, sameg boskeg sprawedliwosty wkročity a nam kriwdu nedopustit (HRABOVKA 1726); prosim Wassu Milost, že bi račzily na to wkročyt a sebe rozwazit, kdo ge wic hoden (s. l. 18. st) 4. do čoho, v čo zabrať, obsadiť dom, pôdu, začať niekde hospodáriť: emptor slobodne mohel do gruntu wkroczit (ŽILINA 1699); mogj wnuczy a wnučky porownaku magi do užitku wkročiti (T. PETER 1717); syn slubniczu dostal a do otczowského wsseho statku wkročil (PeP 1769); druhý successor, Ján Kratko, nalezen gest a do vžitku lazu wkročiti žádá (HYBE 1788) L. magistratum capessere: do uradu wkročiti začať vykonávať funkciu; haereditatem cerno: w dedictwj wkročiti (KS 1763) prevziať dedičstvo 5. na čo, do čoho pristúpiť na niečo: (stránky) chtegicze dobru uprymnost zachowaty, na taketo prytelske dokonany wkrocžily (BELÁ 1724); tenže Yoannes Morj, upamatugicze sa, žadal do miru wkročit (KOŠECA 1742); -ovať ndk k 1: F. za tym želeti potreba, kdo do pekla gide, z bydy časneg wkročuge (človek) ku wečyteg bide (GŠ 1758) z pozemského života prechádza do pekla