Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

visieť -í -ia nedok.

1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: obraz v-í na stene, kabát v-í na vešiaku, v. za ruky na hrazde; v. na šibenici byť obesený

2. voľne splývať, ovísať: ruky mu bezvládne v-ia; šaty na ňom v-ia i pren. je chudý

3. trčať, vyčnievať smerom nadol: sukňa v-í spod kabáta

4. rozprestierať sa (vo výške), vznášať sa: mračná v-ia nad mestom;

pren. v-í nad nami hrozba (vojny)

5. expr. byť v nejakom položení, väzieť, trčať: ostať v. bez prostriedkov

6. expr. byť úplne oddaný, mať rád: rodičia v-ia na deťoch, v. na svojom povolaní

● → Damoklov meč mu v-í nad hlavou; niečo v-í vo vzduchu vládne napätie; → život mu v-l na vlásku, na nitke; (len) na vlásku v-lo, že ho zrazí auto veľa nechýbalo, že ho zrazí auto; v. na niekom, na niečom očami uprene pozerať na niekoho, na niečo;

opak. visievať -a

visieť visí visia vis! visel visiac visiaci visenie nedok.

visieť, -í, -ia, nedok.

1. byť upevnený, zachytený tak, že ťažisko je pod miestom upevnenia; byť zavesený: obraz, zrkadlo visí na stene, lampa visí z povaly; kabát visí na vešiaku, na klinci; V každom obloku žiackeho vagóna viseli tabuľky s nápisom. (Vám.) V pitvore visel zvonec, ktorý zvolával čeliadku. (Kuk.) Šunka visela v komore. (Stod.) Z čiernych trámov visia pletence cesnaku. (Zúb.)

● Damoklov meč mu visí nad hlavou žije v ustavičnom nebezpečenstve; hovor. život mu visí na vlásku, na nitke a) je ohrozený (na živote); b) každú chvíľu môže zomrieť; len na vlásku viselo veľa nechýbalo. Len na vlásku viselo, že nenašiel svoj hrob vo vlnách. (Letz)

2. byť vo zvislej, sklesnutej polohe, smerovať nadol, ovísať: Ruky nečinne viseli. (Rys.) Sedí na stoličke, nohy jej visia. (Taj.) Zaspalo, nebožiatko! Ako jej hlavička visí. (Vaj.); hovor, expr. handry, zdrapy z neho visia je veľmi otrhaný; šaty len tak na ňom visia je veľmi chudý; konáre len tak visia sú veľmi obrodené, je na nich veľa ovocia;

3. vyčnievať spod niečoho, trčať nadol: šaty visia spod kabáta; visí jej spodnica (Tim.); Spod čiapky visia pradená hustých vlasov. (Kuk.)

4. expr. byť obesený: Na jednom strome visel jeden (obesenec), na druhom dvaja. (Reis.) Jánošík visí. Žiali jeho mater. (Len.)

5. expr. zried. čnieť, pnúť sa, vypínať sa, týčiť sa, klenúť sa nad niečím: Na Sitna vrcholci dumná visí skala. (Sládk.) Tu nad tebou visia iba vršiská. (Tat.)

6. (nad čím, zried. i v čom) vznášať sa, byť nehybne rozložený nad niečím: Sivé mračná ostali visieť nad krajinou. (Tal.) Vzduch sťa roztopené olovo visel nad zemou. (Urb.) Neznesiteľná letná spara visela nad poľom. (Skal.) Búrka visela nad mestom (Tomašč.) hrozila búrka; pren. Nešťastie visí vždy nad hlavou ako búrlivé mračno (Jil.) stále hrozí.

● niečo visí vo vzduchu situácia je napätá;

7. (na čom, na kom) byť pripútaný k dačomu, byť závislý od dačoho: sen, na ktorom ste utkveli a visíte na ňom (Hor.); Dlžoba sčasti na ňom (na dome) visí. (Pláv.) Ešte na konci vojny 55 % obyvateľstva viselo svojou existenciou na preťaženej pôde. (Novom.)

● hovor. expr. v. na niekom, na niečom očami, pohľadom uprene sa pozerať na niekoho, na niečo, uprene pozorovať niekoho, niečo; v. niekomu na ústach, na perách pozorne sledovať niečie rozprávanie, pozorne počúvať niekoho; v. niekomu na pätách stále, neodbytne chodiť za niekým, sledovať niekoho;

8. expr. (na kom, na čom) byť niekomu al. niečomu úplne oddaný, veľmi ľúbiť, mať rád niekoho al. niečo: Celým srdcom visela na Milošovi. (Laz.) Chlapec ju mal rád, až chorobne visel na nej. (Zel.) Ivan visel až s výstrednou oddanosťou na svojom druhovi. (Letz) On srdcom i dušou visí na mlyne. (Vaj.);

opak. visievať, -a, -ajú

visieť ndk
1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: kotlyk maly čo nad ohnem wysy (s. l. 1682); (Joannes Sklba) kdy do oučincza wnissiel, gyz widel powrazy prazne, na kterich dwa zwany soly wysely (TURIEC 1745); zpredku ňesú dwe zelené zástawi, z kteríchž koncuw wissssich wisá chwosti morskích konuw; gessťe sa obgímaňím společním ňebili nasiťili: roďičé ďítkám, ďítki roďičum z krkuw wisili (BR 1785)
L. v. na dreve byť ukrižovaný: nebo pisano gest: zlorečeny káždy, kdo wysy na drewe (KB 1756)
2. voľne splývať, ovísať: Joáb oblečeny byl do kabáta uzkého na mjru odewi swég a zwrchu prepásany byl mečem, ktery až k črewám wysal; prikryla twár geho (bezbožníka) tlúčnóst a od bokúw geho sádlo wysy (KB 1757); z nj (panny) handri prssj, kossela z nj wisj (SNS 1786)
F. prec se peknu dela, gak bj wsseho mela, ma wsse na uljcj, ale ne w truhlicj, nebo to sebu nosj, to, co na nj wjsj (SNS 1786) čo má oblečené
3. expr čnieť, pnúť sa, vypínať sa, týčiť sa, klenúť sa nad niečím, nakláňať sa niekam: Joannes Mraz biwsse w Kalamenjech okolo padesyate rokou, ze spolu s teplyanskimy pani Kalamiczanya poczawsse (vrchu do vody) wisicziho do potoku Kalamiczyanky od Plyessky acz do Malatinanskeho pola, boli zahagili tye gruni od Luczan strany (LIPTOV 1676); (diel hory), kteri wisi nad Djelecsnim potokom (MARTIN 1780)
4. od čoho, koho byť pripútaný k niečomu, byť závislý od niečoho, niekoho: cirkew pro sprawu a poradek zewnitrnj musi hlawu miťi, od ktereg by ostatnj vdowe wiseli a pod sprawu byli, aby se wssecko poradne dialo (TP 1691); užitečno bude rozgjmati: gak gsme sami ze sebe welmi mdlý a gak we wssem od Boha wisýme (MPS 1777); wisí prwňé od wlastnég a swég samég osóbe znamég chuťi, wísí ý druhé, neb druhé z prwňího rowno, bez wsseho prostrédku wisí (BR 1785); od ňeho wysy twoja wečna pokuta w pekle (CDu 18. st); -ievať frekv bývať upevnený, zachytený tak, že ťažisko je pod miestom upevnenia, bývať zavesený: z hury do rekesztyssa, na nem dwere s panty strangj 4, co žrde wisyewagu (M. S. JÁN 1687)