visaha, pomn visahy ž
1. dvojitá sedlová taška: filce, w kterjch swe wecy tagne nosya gsu: torba, kobela, mossna, (:wjsaha:) (KoB 1666); wysahy obssywane remenom swogjm fl 3,50 (ZVOLEN 1669 E); visahi uherske remenem dobrým statečne obšite (B. BYSTRICA 1704 E); hipopera: wisahi (LC 1707); bisaccium: wysahi, tásska (KS 1763)
2. taška na plece, tanistra: bulga: wisahi (NP 17. st); Spisska tie wisahi platyenne na potoku prala (KRUPINA 1737); bulga: waček, myssek, messec, wýsaha (KS 1763);
x. pren ačkoliw prawdy prinesess y plne wisahi, nic nezwedess, wizleču te (prokurátor) a zustaness nahi (GV 1755) na súde sa nedočkáš spravodlivosti; -ový príd k 2: sarcinalis: wysahowy, nosskowy, filcowy, tanistrowy (KS 1763)