virtuózny príd. dokonalý (význ. 1), majstrovský: v. prednes;
virtuózne prísl.: v. zvládnutý;
virtuóznosť -i ž. virtuozita
virtuózne prísl.
virtuózny príd. ‹t›
1. hud. k virtuóz 1, súvisiaci, vykonávaný s vysokou technickou a umeleckou dokonalosťou: v. pianista; v-a hra, technika; v-e predvedenie diela
2. majstrovsky, dokonale ovládajúci určitú činnosť vôbec, majstrovsky, dokonale vykonávaný, majstrovský: v. chirurg; v. (futbalový) technik; v-a jazda v zákrutách;
virtuózne prísl.;
virtuóznosť -ti ž.
virtuózny príd. majstrovský, dokonalý, rutinovaný (najmä po technickej stránke): v-a hra na klavíri, v. prednes; virtuózne používanie farieb; virtuózni kartári (Lask.) rutinovaní;
virtuózne prísl.: v. hrať na klavíri; v. ovládať nejaký hudobný nástroj; Vedela variť virtuózne. (Vám.);
virtuóznosť, -ti ž. zried. i virtuózstvo, -a str. virtuozita: virtuóznosť hry (Vaj.); básnická virtuóznosť a ihravosť (Fel.); Rozdrúzgal si ruku, takže bolo po jeho virtuózstve. (Jégé)