Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vila -y víl ž. väčší, stavebne náročnejší rodinný dom (so záhradou);

vilový príd.: v-á štvrť;

vilka -y -liek ž. zdrob.

vilový -vá -vé príd.

vila -y ž. ‹t, l›

1. izolovaný obytný dom, obyčajne rodinný, umiestnený v záhrade, často komfortne vybavený: rodinná v.

2. (v starovekom Ríme) vidiecky dom, pôvodne na celoročný, neskôr na sezónny pobyt;

vilový príd.: v-á štvrť;

vilka -y ž. zdrob. k 1

vilový → vila

vila, -y, víl ž. výstavnejší rodinný dom postavený obyč. v záhrade: prepychové v-y; Na peknej čistinke stojí dvojposchodová vila (ráz.); vily boháčov (Fr. Kráľ) vilový príd.: v-á štvrť mesta; v. ráz domov; v-é domček na spôsob bíl;

vilka, -y, -liek ž. zdrob. expr. obyč. menšia vila: rodinné v-y

vilový p. vila