vikár -a m. zástupca cirk. hodnostára: generálny v. zástupca diecézneho biskupa;
vikársky príd.;
vikárstvo -a s. vikariát
vikár -ra pl. N -ri m.
vikár -a m. ‹l›
1. hist. zástupca cisára al. kráľa v úrade
2. cirk. zástupca vyššieho katolíckeho hodnostára, najmä biskupa: generálny, kapitulný, apoštolský v.; (u evanjelikov) duchovný, ktorý pomáha farárovi
3. cirk. predstavený správneho obvodu zloženého z určitého počtu farností;
vikársky príd.
vikár, -a m. cirk. zástupca vysokého cirkevného hodnostára: generálny, apoštolský, biskupský v.; superintendenciálny v.; v. kláštora;
vikársky príd.: v. úrad, v-a hodnosť, v. tajomník;
vikárstvo, -a, -tiev str. vikariát
vikár, vikárius lat, vikáriuš [vi-, bi-] lat/maď m cirk zástupca vysokého cirkevného hodnostára: rok tomu pokladajicze od pana vikara, zie to (strany testamentu a apelácie) jest vyziadano do vygilie s(vätéh)o Bartholomj (SKALICA 1548 SLL); sw. Petra knižete aposstoluw, namestku a pana Gežysse Krysta wikary prawe poslussenstwy prislibugy (ŠV 1675); aby stawu duchowného sudcowe, arcibiskupowe (:biskupowe:) a gegých bikariussge same duchowne (:a od praw sobe predpisane prj:) a pričiny sudyli (DuD 1717); budem unižene prosit za gratiu, abi ma po swatkoch do Trnawi prepustili skrz mogeg testamentarskeg weci, ktera sa wčul zrazu u p. vicariusa pohnula (NOVÁKY 1752); prawil sem wrchnj, to gest: prowincyálowé a guardyánowé a w gegjch neprjtomnosti y wikaryusowé (PrV 1767); biwal nekdi wikáriuš spolu to, čo arcigáheň; biskupi nagprw máwagú swích wikáriušuw (BN 1796); vikariátsky príd týkajúci sa úradu a hodnosti vikára: (:Jan Nepomuk Startsek:) uradu wikariatskimu zlatich 30 porucžam; (niže podepsany) pritomne testamentarske uricženy ža(!) dobre uznawame a wikariatsku nassou mocou podpisugeme (S. ĽUPČA 1784)