vigan, a- m. (maď.) zastar.
1. detská suknička zošitá spolu so živôtikom, detské šaty (pre dievčatá i pre chlapcov) nosené obyč. na dedinách: sotva sa naši chlapci dostali von z viganov a nosili nohavičky (Vans.); Mal už sviatočný oblek, a nie obyčajný vigan. (Kuk.); kartún na vigan deťom (Čaj.);
2. domáci oblek, župan (obyč. strihaný v celosti): raňajší v. (Hviezd.); Prijímal hostí vo vigane. (Jes-á);
viganček, -a i viganík, -a (Jes-á) m. zdrob. expr.