vigília -ie ž. cirk. deň (večer) pred veľkým sviatkom: vianočná v. Štedrý deň (večer)
vigília -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
vigília -ie ž. ‹l›
1. (v starovekom Ríme) nočná hliadka; čas (štvrtina noci), keď hliadka konala službu
2. deň, večer, noc pred veľkými sviatkami, predvečer sviatku
3. cirk. katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom;
vigíliový príd.
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
vigília p. stráž 1
vigília, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. cirk. predvečer veľkého sviatku a pobožnosť, ktorá sa vtedy koná;
2. kniž. zastar. stráž, bdenie: Mám plašiť tých, čo držia vigíliu? (Smrek);
vigíliový príd. k 1: v. večer (Al.); v-á pobožnosť
vigília, vsl vilija ž cirk lat deň (večer) pred sviatkom: rok tomu pokladajicze od pana vikara, zie to jest vyziadano do vygilie s(vätéh)o Bartholomj (SKALICA 1548 SLL); w vtery pred swatkem, neb u wigilij swatych Philippa a Yakuba aposstoluw (BRATISLAVA 1559); o wigjliach, o mssech a putowanj ginde mluweno bude (TP 1691); gestli by kdo den nedelny nezachowawal a dný swatečne nedržel, aneb kantrowe pustý a vigilie nepostil se pres dwanacte dný o chlebe a wode nech ag pokáný činý (DuD 1717); strany ročzneho cinczu ugednali sme se z panom Baginsky Georgiom na swateho Jana Krstitele polowic a na viligu Božeho narozeni druhu polowicu (zložiť) (KOJŠOV 1772 U)