vierouka -y ž. sústavný výklad viery; príslušný odbor teológie;
vieroučný príd.
vierouka -ky -roúk ž.
vierouka sústavný výklad celého učenia náboženskej viery • dogmatika
vierouka, -y, -úk, star. i vieronauka, -y, -náuk ž. sústavný výklad všetkých článkov, zásad viery, oblasť teológie zaoberajúca sa vysvetľovaním náboženských dogiem, dogmatika: v. katolíckej cirkvi, protestanská v.; Povyberal zo všetkých vieronáuk a filozofických systémov len tie zásady, ktoré potvrdzovali jeho zásadu. (Jégé);
vieroučný príd.: v-é spory o vierouke; v. dôkaz (Škult); v-é prikázania (Zúb.); v-é knihy