vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek; v. čin;
vierolomne prísl.;
vierolomnosť -i ž.
vierolomnosť -ti -tí ž.
vierolomnosť p. zrada
zrada konanie, čin, ktorým sa porušuje dohoda, sľub, povinnosť, záväzok a pod.: dopustiť sa zrady; zrada rodiny • vierolomnosť • kniž. sprenevera: sprenevera svojim zásadám
vierolomný príd. ktorý zradil dôveru, sľub, prísahu ap., neverný, zradný: v-á nevernica (Vaj.); V nešťastí dopriavajú sluchu aj vierolomnému hazardérovi. (Jil.) Chceli sa pomstiť na vierolomnom Zigmundovi. (Škult.);
vierolomne prísl.: v. opustiť niekoho;
vierolomnosť, -ti ž. star. i vierolomstvo, -a str. zrada, nevera, nevernosť: Nadával na ich (žien) nestálosť, obojetnosť, vrtkavosť, vierolomnosť. (Fel.) Albert bol už oželel svoju lásku, ako na večnosť stratenú, vinou Anny a jej vierolomstva. (Vaj.)