vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek; v. čin;
vierolomne prísl.;
vierolomnosť -i ž.
vierolomný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadám • cudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná žena • kniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človek • zradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluha • falošný (obyč. v citoch, láske)
vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade • zradný: vierolomný, zradný človek; zradný čin • neverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partner • kniž. perfídny • podlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutky • bezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanie • nečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konanie • bezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika
zákerný spôsobujúci nečakané zlo • úkladný: zákerná, úkladná vražda • úskočný • ľstivý • vierolomný: úskočný manéver, vierolomný útok bývalého spojenca • zradný • podlý: podlý človek • kniž. perfídny: perfídne spôsoby • pren. hadí: hadia úlisnosť • falošný (dopúšťajúci sa podvodu): falošný hráč
vierolomný príd. ktorý zradil dôveru, sľub, prísahu ap., neverný, zradný: v-á nevernica (Vaj.); V nešťastí dopriavajú sluchu aj vierolomnému hazardérovi. (Jil.) Chceli sa pomstiť na vierolomnom Zigmundovi. (Škult.);
vierolomne prísl.: v. opustiť niekoho;
vierolomnosť, -ti ž. star. i vierolomstvo, -a str. zrada, nevera, nevernosť: Nadával na ich (žien) nestálosť, obojetnosť, vrtkavosť, vierolomnosť. (Fel.) Albert bol už oželel svoju lásku, ako na večnosť stratenú, vinou Anny a jej vierolomstva. (Vaj.)