viera [vie-, ví-], vera ž
1. pevné presvedčenie o správnosti, pravdivosti, istote, jestvovaní ap. niečoho, verenie v niečo, dôverovanie, dôvera; prísaha: sme k wam te wyry nepochibne a pro nasse k wam odsluženy, že tak včziniti račzite (SKALICA 1557); rozdeleny wsseckich swich wecy dokonaly a geden druhemu werne slibily a zawazaly se, že wespolek toho držety chtegy, podaly sobe take y ruky na znameni wyry sweg (ZVOLEN 1567); odebrane swedomj stranj zachowanj rodjczuow a rodu Jana Billaga od spolusauseduw, kterizto pod prisahu k were a k dussj sweg oznamilj a seznalj, ze Jano Billaij poctiwe gest splozenj (ŽILINA 1622); když gineho rozprawany k prawde werime, wira gest (KoA 17. st); fide caret, quod dicis: nenj wjre podobno, co prawjss, mluwiss (WU 1750); k čomu pre lepsu ysztotu a wjeru dawam se szeba tento list a contract (URMÍN 1764); s ktereg wery, ponewač pismo neyznam, wlasnou rukou križem tahany podpisane moge meno a tento list aneb contract zawazugem (KALINOVO 1778 E)
L. dať v-u urobiť dôveryhodným, uveriť niečomu: jestli víru dáme rozprávce barvírskej (ASL 1701); v-u dať zaručovať sa čestným slovom: obligare fidem: wjru dati (KS 1763); dať v-u adm práv správoplatniť, oprávniť, prisúdiť post úradnej listiny: (artikuly kováčskeho cechu v Stupave, 5. artikul) kteremuzto lystu aby wssudy na wssecznych stranach a mistech w kralewstvi Uherskem se wira a misto dati mohly (VIEDEŇ 1660 E); neodporiť v-u uznať za pravdivé: Tiberius cysar s pričiny zisku tolko žalobnikum weryl, že zadnemu wyru neodporyl, budto nekdo prawdu, nebo lež a faless prednesel (MC 18. st); v-u nepriložiť neveriť: sprwopočátku gsice žádnu ona wyru nepriložila k temu roskazu (PeP 1771); byť o v-u potupený; prepadnúť svoju v-u byť zbavený dôveryhodnosti: (zmluva medzi Jánom z Podmanína a Považskou Bystricou. Bystričan, ktorý rozmrhá mestské peniaze bude) o wiru potupeny y na tele yak lotr a zlodeg ma trestan bity (P. BYSTRICA 1506); (Ján Jiskra sa zaviazal porušenie mierovej zmluvy odstrániť. Ak by to neučinil), tehdi gsem swu wieru a swu czest propadl (KREMNICA 1449); v-ou zaviazaný; sľubovať v-u; oznamovať pod dobrou v-ou byť prísažne zaviazaný, prisahať: slubom y wgerou zawazana ((LIPTOV) 1760); slibugem tobe mogu čest a wiru, že te nechcem nikda opustity (AgS 1708); oznamugy timto mim psanim, pod dobru viru, ze on sluzyl v nebosczyka bratra meho (s. l. 1567 E); na česť a v-u miestoprísažne: dwe pocžtywe matrony, ktere mely sem k tey zenie prygity, aby na gich czest a wieru se dala vstawity do Bistricze (ZVOLEN 1592); sľubovať v-u súčasť prísažných formúl: slibugi swu dobru czest a wieru wiezny(m) do swe smerti byti mnoho moczny(m) panom (L. HRÁDOK 1501 SČL); sľúbiť dobrú v-u zdržať; sľúbiť dobrú a čistú v-u dať pri prísahe, sľub zachovania vernosti: my, Hanus, hrabie etc. giz psanemu Erdahatowi, y ktoz s nim budu, slibugem nassi dobru wieru y czti zdrzeti a zachowati beze lsti yako dobry czlowiek (TRNAVA 1459 SČL); summu swrchu psanu ya Zoffka hrabinka swrchu psana gmam a slibugy swu dobru a czistu wieru gim s swrchu psanym panom z Zerotinskym y gegich erbom dati (STARHRAD 1508 SČL); v-u držať dodržať prísahu: tyto veczy slibily nam zwerchu psany pan Podmaniczky a Jan Vdiczky swu czest a swu wieru drzety (B. BYSTRICA 1493 SČL); prestúpiť v-u; v-u rušiť porušovať vernosť, zmluvu; krivo prisahať: laedere fidem: wjru prestúpiti; perjuro: krywo, falessne prjsahám, wjru russym, prestupugem (KS 1763); sľúbiť pod (dobrou) v-ou; znať pod dobrou v-ou; zaplatiť pod dobrou v-ou; zaviazať sa pod dobrou v-ou pod prísahou; prisahať: (Bystričania sľúbili) pod dobru wiru, pod czty a cslowecsenstvim swim, ze to (artikuly) chtegi zachowawaty (P. BYSTRICA 1506); pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti (chce) (BRATISLAVA 1559); znal g(es)t pod swu dobru wieru a przysahu (ŽK 1517); pod dobru wyru nassy zaplatiti (ONDRAŠOVÁ 1571); geden zlaty czer(weny), kterizto sme dobrowolnie se zawazali pod swu dobru wieru (ŽILINA 1583); na v-u prosiť vyzývať k prísahe: sacramentum rogare: na wjru prosyti (KS 1763)
F. kdo každemu wjru mjwa, ten snadničko zklaman bywa (SiN 1678) netreba veriť, dôverovať všetkému a každému; dobre gmeno, oko, wjra žertu žadneho nemjwa (SiN 1678) dôveryhodnosť, česť je vzácna; kdo mnoho slibuje, prísahu stvrzuje, ten sám svú víru lechčí (BV 1652) znižuje mieru hodnovernosti, dôveryhodnosti, spoľahlivosti; (Ján Talafús Bardejovčanom): wam welyku skodu vczinily, tohot my gest s prawu wieru ziel (RICHNAVA 1455) skutočne
2. náboženské presvedčenie, náboženstvo, vierovyznanie, konfesia: abychom žiwotem wecžnym wladli, zachowagme wieru a dobre summenij (BAg 1585); modlitba pri wiznani wiri nasseg nas upewnuge (TC 1631); toto ditatko any modlit, any wiry sweg wiznat nemuže (AgS 1708); Jakej si viery? Katolička (S. ĽUPČA 1732 CM); catechizo: učjm ňekoho, naucugem na wjru (KS 1763); cirkew bi bola gedna wira, geden krst, gedna swatost, nemala bi telko nepriteluw (SJ 18. st);
x. pren osmý mudrc Joannes Calvinus a páty evangelist Lutherus Martinus se svýma pankharty a učedelníky, tanistrovej víry svej nasledovníky (ASL 1747) žobráckej viery; víra již zhasla, pubožnosti málo, zlé se rozmohlo (RL 1634) byť bez viery; ktery ásnad newerá slowu Božjmu áspoň skrze žénské bydlenj bez slowa obrátit se mohli na wjru (KB 1756) uveriť; Spasitely, deg my, abich te do pleneček wiry me tebe zawinuce, do gesliček srdce meho wzdicky snazne skladal a w nem warowal (AgS 1708) aby som bol skutočným veriacim; (Pane Bože), nemocnich na tele y v wire rácz vzdrawity a potwerdity, wssech zarmucenich racz tessity (AgS 1708) posilniť vieru maloverných
L. svätého Pavla na v-u obrátenie kresťanský sviatok, 25. január: (list) gest psan a dan w Budine w pondiely przed hodem swatteho Pawla na wieru obraczeny (BUDÍN 1486 SČL); v. slabých s nepevnou vierou: na nas jezik szlovenszki obrátzeni, k podobnomu tsvitsenu u vére szlabich a malyutskich prave prirovnáni i accommodováni (MCa 1750); kresťanská v., v. Krista Pána, Kristova v. kresťanstvo: Fridegildis okolo roku 396 kresťanskég wíre sa poddala (BPr 1787); Stephanus: Šsťepáň, Šsťeffaň, prwny mučedlnjk, ktery pre wjru Krysta P. ukamenowany byl (KS 1763); uhersky swaty Steffan po celem kralowstwy rozsal Krystowu wyru (MS 1758); rímska, pápežská v. rímsko-katolícka viera: w rimske wire (ľudia) spasenj dossly z gegich prikladneho žiwota (Le 1730); kdy papeskeg vjri lide zde hody swe magj (PEZINOK 1647); luteránska v., v. vitemberská evanjelictvo, luteránstvo: w druhim a tretim missanem pokoleni gedine luteranskeg a kalwinskeg wiri dawa se powoleni (SPIŠ 1785-96); musel odprisahat sectu pietickú a srdečne uznat víru wittemberskú (ASL 18. st); kalvínska v. kalvinizmus, náboženské učenie reformátora Jána Kalvína, ktorého podstatou je článok o nezasahovaní Boha do behu sveta a o predurčení človeka: w druhim a tretim missanem pokoleni gedine luteranskeg a kalwinskeg wiri dawa se powoleni (SPIŠ 1785-96); v. anglická štátna cirkev v Anglicku, anglikánska: ačkoly tu tež wyra byla katolycka, wčil wyry anglyckeg (:kragna Sskocya:) (KrP 1760); pohanská v. ktorá vyznáva mnohobožstvo al. v ktorej sa uctievajú modly, pohanstvo: hnedky panna pohanskej víry zanechala (s. l. 1632 DSJ); Muhameda v., turecká v. mohamedánstvo: Jestli svedčil na otázku, neb blúdnéj Muhammeda víre podpísaťi, neb smrť v mladém veku podstúpiťi mal bit prinúzem (BR 1785); mahometismus: turecká vjra (KS 1763); v. historická existujúca oddávna, prvotná: y tj (zlí anjeli) magj gesste pri sobe znamost Božj, swornost diabelsku, vmenj Pjsma Swateho a wjru historicku (LKa 1736); mozgová v. špekulatívna, rozumkárska: giste wime, že wi (luteráni) tu wassy nowu mozgowu wiru tak rozgjmate (TP 1691); starowerská v. stará viera: Kačina Ondreg gest starowerskeg wiry odezdany (Kur 18. st); krivá v. falošná: kacíri pre kriwú wíru boského králowstwá nedosahugú (BN 1790); podľa pravej v-y pravoverne, ortodoxne: orthodoxe: podlé prawég wjri (KS 1763); pravá a živá v. skutočná a trvajúca, stále pôsobiaca: musy ho rukow, to gest prawow a ziwow wirow prigimaty w slowe a w uziwani swatosti oltarneg (TC 1631); artikul v-y, článok v-y článok viery, cirkevné ustanovenie: pry artikulu wiri nasseg krestianskeg geho narozeneho biti z žiwota Panni Marie wiznawame (TC 1631); učjme se, že y obecny lid ma rozsuzowatj o člankoch wjry (CS 18. st); vyznanie v-y kresťanskej, vyznávanie v-y, obecná v. kresťanská verím v Boha, modlitba vyznania viery: w wiznany wyři křestianske (BAg 1585); viznávaňí víri slovámi novú nadrazil (kňaz) notu laťinskím jazikem (BR 1785); kolik gest stranok znesseny aposstolskeho aneb obeczneg wiery krestianskeg? (BAg 1585); modlitba wjri vzdrawi nemocneho a polehčy gemu Pan Buch (BD 1779)
F. v-u zachovať, vo v-e zostať, stáť vieru veriť, byť veriacim: dobry sem buog bogowal, bech gsem dokonal, wijru sem zachowal (BAg 1585); pewný v wýre zustal, žiwot wečný dostal (CC 1655); nechlubte se, že wiru stogjte, z bazny ý z tresenim wikonawagťe spaseni swe; sľubovať dobrú kresťanskú v-u, sľúbiť na v-u, povedať, božiť sa na v-u, brať, dať, pýtať sa, zoznať k v-e, svedčiť v-ou pri prísahe, ako súčasť prísažných formúl: Jan Kerka slibugem nassi dobru krzestansku wieru y czti sami za se (TRNAVA 1460 SČL); ona tess slibila na gegy czest a wyeru, ze nevyde (ZVOLEN 1592); pansku horu tak zhubil, že ani horšie muž byt, nebo do Nitry na svuj dom dal voziti, to smime povedeti na svu viru (PEČENICE 1650 LP); na to pak swobodu nema, kdyz by se miel boziti na czlowieczy zywot, nebo na czlowieczy czest, wiru, anebo na geho erb (ŽK 1473); pitam sa teba na twogu krstansku vvieru, abis mne povedel, sy-li zdavanij z ginu ossobu (RS 1625); Janowi Zasskowskiemu lyst widawame y widaly sme, berucze to na swu wieru y na swu dussy toto wiznany (VELIČNÁ 1544); to beru k swe dussy, vyrze a pocztiwosty (B. BYSTRICA 1545); Ondrzeg Diurian z Zawodi zieznal k wirze, dussy, zie gest slychal, zie ta roli kupena gest od przedkuow zawodskich zemanuow (ŽILINA 1553); w tom prawo nasse dalo Sstephanowi k wierze a k dussi gednu, druhe y po trzeti, aby wyznal prawu prawdu (ŽK 1474); mogu wjru swedčjm, žebich gsem twjm (otrokom) bil (PT 1796)
3. úver, kredit, vera: (zmluva medzi Jánom z Podmanína a Považskou Bystricou. V Bystrici nikto) wino aneb piwo na wyeru porgowati nema (P. BYSTRICA 1506); Lyda odpowedela: Buch wie, cim to oni wam zaplatia, nebo ge chudoba, neb y ty koze na wiru wzaly (N. MESTO n. V. 1615 E); gedine za hotowe penize trunek ssenkowat budu, gestli bi ssenkar nektery naproti tegto determinacigy trunek na wiru dat bi sa opowažel, takowi dwanastima palicami trestani budu (KOŠECA 1785)
4. vernosť: však jiného, múj najmilší, mne vždy šikují, bych ho vzala za pána, mi volejí, bohate mne darují, víru, lásku slibují; kdo se statkúm dávají, v víre, v lásce nebývají (ASL 1603-04); kterák z chljpnostu zapálená wjru muži swému z prjsahu zawázanu zrussytj vstanowila; ale ona (Zuzana) bohabogná gsuce a wždycky swu čistotu a wjru manželowy swému zachowáwagjce nechťela k hrjchu priwolitj (MP 1718); fides: wjra, wernost (ASl 1740); (služobník) pewnost od pana a knižete sweho sobe zwerenú, tak znamenitú wyru a stalostyu branil (PeP 1769)
L. manželská v. vernosť v manželstve, manželská vernosť: proti sweg manželskeg wiri a prisahi netoliko s tymto Keri Jankom dluhi časz smilnila (KRUPINA ( 1650) E); abys sy se vsilowala (nevesta) y w tomto stawe manzelskem cistotu, poctiwost y wiru manzelsku zatrimaty y zachowaty (AgS 1708); v. čistotná počestnosť: neny to nowyna ctnostlywych rodyčuw dytkam po gegich smrty od wyry čystotneg a mrawuw dobrych degenerowaty (CF 18. st); mužská v., mužskej v-y zelina bot kotúč poľný Eryngium campestre: eryngium campestre: muszka wjra (LF 1791); potom schwaluge mužske wjry zelinu (HT 1760)
F. lomiť manželskú v-u byť neverným: protoss muž, aneb žena, která s jinssym okrom swého, aneb jinssu okrom swéj obcuje, cyzoložj a lomi wjru manželsku (PW 1752)
5. nádoba na ryby: urceolus: wjra pro ryby (FO 1737); -ka dem k 2: kdyby tak platilo do nebe prigjti, ani by mi lutheryánská wjra dosti lehka nebyla, gesstě bych sobě snadněgssý wjrku wymyslil (FP 1744)