viecha -y viech ž.
1. chumáč, vecheť (slamy): zapáliť v-u
2. vináreň s predajom vína z vlastnej úrody (označená zväzkom slamy, čečiny, viniča nad vchodom): bratislavské v-y, sedieť pod v-ou;
vieška -y -šok ž. zdrob.
viecha -chy viech ž.
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
viecha 1. p. chumáč 2. p. vináreň
vináreň pohostinský podnik, kde sa podáva najmä víno: sedieť vo vinárni • viecha (vináreň s predajom vína z vlastnej úrody): bratislavské viechy • pivnica (vináreň v miestnosti pod zemou): vínna pivnica
viecha, -y, viech ž.
1. zväzok slamy na čistenie, zapaľovanie ap., vecheť: Vzali slamené viechy na kúrenie. (Jes-á) Utrel si čižmy o slamenú viechu. (Jes-á); pren. To je naničhodník! pre takú viechu klamať takú ženu, ako si ty! (Jégé) naničhodnú, bezcennú ženu.
2. kytica konárov, stromček ap. ozdobený stužkami a nosený pri niektorých ľudových zvykoch, napr. pri vítaní jari alebo používaný pri stavbe domu ako symbol, znak, že na budove dvíhajú krov: Háby má na sebe pekné a stužiek na nej sila, ani na vieche. (Tim.)
3. zväzok slamy, čečiny ap. zavesený nad vchodom do hostinca al. do domu, v ktorom sa predáva víno z vlastnej úrody: Keby bol krčmárom, vyvesil by viechu. (Kuk.) Nad starou bránou svieža viecha veje. (Žáry) Hriva sa opáľa sťa strapatá viecha zo suchého borievčia, čo rozkmásal vietor na biednej krčme. (Kuk.)
4. výčap vína miestnosť (upravená pre posedenie zákazníkov) v súkromnom dome, kde sa predáva víno z vlastnej úrody: bra. tislavké v-y, ísť pod v-u;
5. zastar. vecheť slamy ap. zavesený na strome al. na tyči ako znamenie zákazu trhať ovocie, pásť, premávať ap.: Naše pole! Iným viecha — zákaz! (Hviezd.);
vieška, -y, -šok ž. zdrob. expr. v lod. slúži na vyznač. plav. dráhy
viecha [vie-, ví-] ž 1. zväzok slamy na čistenie, zapaľovanie ap., vecheť: kucharowi za wiechu, čuo kuchinu wimetal den 2,5 (ŽILINA 1722) 2. kytica konárov, stromček ap. ozdobený stužkami a nosený pri niektorých ľudových zvykoch (pri vítaní jari, pri stavbe domu ako symbol, že na budove dvíhajú krov): zesekané stromůw wrssky na wjchy se potrebugu (PH 1770) 3. zelená ratolesť; brečtan pravý Hedera halix: hedera: wycha (ASl 1740); hle, wissel Jonass prorok na horu y uložil se tam pod gednu hustu, zelenu wichu (KT 1753); hedera: wjcha (DA 1751); rozmeráwali tučné Bachusa slichi obwinuté wiechi (PT 1778); hedera: brečtan, wicha (ML 1779) L. zemná v., v-y bludné na zemi bot brečtan popínavý Hedera helix: chamaecissus: zemný wycha, berečtán; errans, idem errantes hederae: wychi blúdné na zemi (KS 1763); v. poľná bot rastlina z rodu lykovec Daphne: daphnoides: wycha polny, bobek, barwjnek, wlcj lyko wetssy (:bylina:) (KS 1763) 4. zväzok slamy, čečiny ap. zavesený nad vchodom do hostinca al. do domu, v ktorom sa predáva víno z vlastnej úrody: bude-li ho (piwo) dawati doma a wiechu wystrczy, ma napomenuty byti (TRENČÍN 16. st); kdj sme pak issly mimo domu mestkeho, teda Palassti Gabor baltow uderil na mestku wiechu, ze dolu spadla (KRUPINA 1643); smradlawemu wýnu obyčeg gest krasnu wychu postawyt (PP 1734); wgechu, kdy se slobodna krčma dawala, wzal (Pavel Poliak) od panj Zambogičky a na katrenku zawesyl, co neslussy na cechowskeho magstra (PUKANEC 18. st); kdiž ste sa nakazili gedom, mate bežat ne pod wiechu do krčmy, ale bežat mate k studnicy pokany (MiK 18. st) F. tajnosť vystrčiť pod v-u zverejniť: gak gim ostré slowo powíss, secreta nezmlča, z hnewu na zgaw wssecku tagnost pod wichu wistrča (GV 1755); dobre wjno, riby, panna bez wjechy bywa prodana (SiN 1678) o kvalite 5. výčap vína; miestnosť (upravená pre posedenie zákazníkov) v súkromnom dome, kde sa predáva víno z vlastnej úrody: slobodne-li na wiechu wino, piwo a palenuo dawati (SKLABIŇA 1644); žadnemu nebude slobodno na wichach aneb winycach sebe wino na swug deputat dat nalyewat (KRUPINA 1688); zelený wenec a které timto podobné gest znamenj pro wjchu, nech se wyložj (PH 1770); slobodu magu poddany do Wanoc swe wlastne wino pod wychu dawaty, neb ssenkowaty (BELÁ 1773) 6. adm tyč ako znamenie hraníc poľa al. územia: (Jakubovi Borošovi) dobrowolne wiechu Hlawaczowe wzdaly a grunth oslobodyly; (Jano Košmal) pry vzdavany vjechy vecsitye slobodil y geho potomkom a zadni ho teho casu od vzdavany vjechy neobstavoval (P. BYSTRICA 1578); ( 1620); ty pak pryelohy pod Psu nohu, ktere Patrowanje Kobelowy gmenugu, pod Wancžowymy wyechamy takže Patrowane užiwaly; patrowansky chotar idye na Bencžowu luku aneb na Benczowy wiechy, odtud zas na Psu nohu (P. LEHOTA 1641); gemu a geho manželce y ditkam naweky nebo na takowu gemu y wiechu wzdal, aby on takowu slobodne užiwal a wladal naweky (ZBOROV n. K. 1777) 7. pasca na chytanie vtákov: powedal, ze mel w teg doline Sucheg wyechi a ze mnoho ptakuow polapel a ze mu nikdy zadny neprekazel (P. BYSTRICA 1576 E); na tom diele geho otec mel wjechy, na kterom ptakj lowga (TURIEC 1616); na hate pak a wiechi suce a potrebne drewo aby ze sweho talu priwiezol; passienku, poluwania a ptakow lapania, gako y cesta w horach slobodne bude, gestli by nekteri z gedneg familie w druheg family tali anebo hate anebo wiechi wistawiti chtel (ZÁBORIE 1730) 8. prechodné bývanie, dočasný útulok, úkryt, hospoda: mohu przigeti slobodne ke mne na Czep na nowu posatku a slibugi gim za krzestanske przimierze do trzeczeho dnya, dnya do slunczi zachodu tako, iakobi przigeli z deseczi kony ku bratru memu na wiechu (s. l. 1452 SČL); vieška dem k 3: pred krčmu vysska (DUBNICA n. V. 1720)