vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;
vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika
vidiek -ka m.
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidieku • provincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine
2. p. kraj1 2
vidiek, -a m.
1. miesto al. kraj mimo mesta (obyč. veľkého, hlavného); dediny a malé mestečká: žiť, vyrásť na v-u, pochádzať z v-a; V meste vypukla epidémia, odsťahoval sa na vidiek. (Al.) Bratislava-vidiek názov okresu zahrnujúceho obce na okolí Bratislavy;
2. zastar. kraj, krajina. Zajtra pôjde týmto vidiekom veľkomožný pán Praskovský. (Jégé); izba, z ktorej bol krásny výhľad na okolitý vidiek (Jégé); tento vidiek je rozkošný. (Kuk.) Zleteli (sokoly) na skaly, aby vidiek celý videli. (Sládk.);
hist. stolica, župa: Prichádza z „mesta“, ako menovali vtedy obce, sídlo „vidieka“, totižto župy. (Jégé);
vidiecky príd.
1. žijúci na vidieku, typický pre vidiek: v. človek, v-a mládež; v. život; v-e mestá, v-e divadlo;
2. zastar. krajský, stoličný, župný: v. dom (Kuk.)
vidiek [-iek, -ék, -ík] s 1. miesto al. kraj mimo mesta, dedina: richtar i take wsseczka rada mesta S. Krize i wsseczek widiek, sussedi vassy we wssem povolny (S. KRÍŽ 1586); racžyte ziadať wdiečnu pomoc zencow od rychtarj widieku tehoto ku zežety obylj (LIPTOV 1605); gestli by snad tenže Komorowsky, gako gest syce schytraly ponekud od gwaltow prestal a mezy tym razom do poddanosti nasseg nočniu hodinu wtrnul, žeby hnedky se widiek zbehl (BRATISLAVA 1618 MŽ); suburbanus: predmestsky, hosstácsky, weň z mesta widjk (KS 1763); tu wyniczy sem trusem z vidieku kupenim a navozenim dobre osipal (s. l. 1764) 2. kraj, krajina, župa, stolica: pan Gregor Ssczawniczky z wideku Liptowskeho (SUČANY 1471 SČL); w temto predmenowanem wydieku Lyptowskem (LIPTOV 1576 E); dawame autoritatem aneb wladv toho wydyeku aneb stolyci panu wyceispanowi (KRUPINA 1633); co gest dom k mestu, to mesto k wydeku (SP 1696); zde na Bystričce a widieku tomto Turcsanskem hned niže dediny dwa mlyny a dwe pyly se nachazegj (BYSTRIČKA 1730); maszjar s horniho widgeku od Bistrici hnal barany (PUKANEC 1789) L. pán v. stoličný pán, správca župy: pan wydyek Lyptovsky dnessny den spolecžne ex omni voto to dokonal (L. MIKULÁŠ 1599 VZ); prosime Wassu Oswicenost spolu s pánom widiekom; od pana widieka prosim, abi nam pod peczeti widieczkow latinsky list widan bil (LIPTOV 1644) 3. úrad: snamo Vašeg Milosti zinim, co se dotize, še gest bol vydek, pani semenia vzera spolu (H. ŠTUBŇA 1572 E); porozumely sme, czo se doticze platu nassieho, ze to vsseczek vydiek nassiel, aby se z kazdeho zlateho den 2 vyberalo (TÁBOR 1596 VZ); W. M. davam znatth podle dokonany wjdjekov teyto Vherskey zeme, ze by ste, W. M., takowych lottrov a zboynykov tez daly styhaty (LIKAVA 1622); comitatus: widijk (DQ 1629); gestli bi remeselniczi podle limitatij w gedneg neb w druheg weczy nemohli obstati, teda magi to wrchnosti oznamitj, abi gim tak od slawneho widieka spomoženo bilo (RADVAŇ 1702); insztugeme pred slawnim vidgekom my miserny poctiweg dyedyini Bieleho Potoka obivatelia (B. POTOK 1766); pro této tehdy pričiny my nikdy do slavneho vidieka taxováni sme nebyli (V. a N. BOCA 1771-72 LP); -ček dem expr: ja, Andrass Plati, syn urozeneho nekdi pana Plati Pawla z Welkeg Paluce a z widečku tohoto Liptowskeho znamo czinim timto mim psanim (PALUDZA 1658 MŽ); darugem Geho Dwogictihodnosti druhu czastku soltistwa meho na Czimhoweg w dedine rečeneg, widieczku Orawskem suci a magicy (ČIMHOVÁ 1658 MŽ); -cky príd 1. žijúci na vidieku, typický pre vidiek: ten dobri čzlowek dal prysahu pred wsseckimy richtarmy widieckimy y pred panom richtarom meskym (J. LEHOTA 1594 DSJ); w teg weczi nachazime, aby dominus A exmittoual cztiry osoby widieczke, ktery uhodnuwssi sskody w zitie uczineneg, magi takowu sskodu zaplatiti (ILAVA 1630); vedle starodavneho obyčeje a behu vidieckyho nynejšiho (VÝCHODNÁ 17. st LP); abi na kilach w mestech meska pečet, na dedinach pak widieczka (bola) (RADVAŇ 1702); territorialis: pokraginsky, widjecky, okoličny (KS 1763) L. v-e právo súdna inštancia s právomocou pre vidiek: w prawe widieckom boly stateczny lude ze Slatiny (OČOVÁ 1697); kedykolwek tenže slawny magistrat widiecky tolikrat gmenowaneho Koleda Gura do prawa widyeczkeho potrebowat bude (D. KUBÍN 1726) 2. krajský, stoličný, župný: my W. M. nyskv terchv w našey stolyczy wydyeczkey pryprawyl (TREBOSTOVO 1570 E); tito penyze, podle compositie a rozdjelneho lystu wjdjeckeho in anno 1608 su zepsane (s. l. 1649); v ničem jinem nebudu od žadneho molestovani, krom kontribucii vidieckych (RUŽOMBEROK 1665 CM); yako som hore doložil, w nedostatku chleba a odewu, y we wiplaczany dawek wydyeczkych (prinútený som bol) (MARTIN 1718); Messko Gyorgy ukazowal geden list pod widieckou pečatou widany (V. KUBÍN 1725); salutem richtary, homo widiecky! pri priležitosti držaneg dne 23. aug. roku bežiciho sl. stolici Zwolenske stala se promena w stoličnich uradech (PONIKY 1785) L. v. dvorský stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou, slúžnodvorský: vzkazujeme jednemu každemu a všem vubec našim hlavnym išpanum, burggrafum, vidieckym dvorskym, mešťanum (MB 1759); súdobná v-a stolica práv súd: zločinci skrz slavny vidiek a sudobnu vidiecku stolicu sudeni a trestani budu (D. KUBÍN 1786 DPB)