vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;
vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika
vidiecky -ka -ke príd.
dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvo • kniž.: rustikálny • ruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikou • zastaráv. sedliacky: sedliacky chlapec • obecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastier • nár. valalský
provinčný typický pre vidiek, nachádzajúci sa mimo hlavného diania, mimo centra • provinciálny • vidiecky: provinčná, provinciálna, vidiecka kultúra; provinčné, vidiecke divadlo • okrajový: okrajové mesto, okrajové oblasti • malý • malomestský: malé, malomestské pomery • úzky • úzkoprsý (obmedzený v rozhľade): všetko sa im videlo veľkolepé z ich provinciálneho, úzkeho, úzkoprsého pohľadu
p. aj zaostalý
vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka • dedinský: vidiecke, dedinské prostredie • cezpoľný: cezpoľní žiaci
vidiek, -a m.
1. miesto al. kraj mimo mesta (obyč. veľkého, hlavného); dediny a malé mestečká: žiť, vyrásť na v-u, pochádzať z v-a; V meste vypukla epidémia, odsťahoval sa na vidiek. (Al.) Bratislava-vidiek názov okresu zahrnujúceho obce na okolí Bratislavy;
2. zastar. kraj, krajina. Zajtra pôjde týmto vidiekom veľkomožný pán Praskovský. (Jégé); izba, z ktorej bol krásny výhľad na okolitý vidiek (Jégé); tento vidiek je rozkošný. (Kuk.) Zleteli (sokoly) na skaly, aby vidiek celý videli. (Sládk.);
hist. stolica, župa: Prichádza z „mesta“, ako menovali vtedy obce, sídlo „vidieka“, totižto župy. (Jégé);
vidiecky príd.
1. žijúci na vidieku, typický pre vidiek: v. človek, v-a mládež; v. život; v-e mestá, v-e divadlo;
2. zastar. krajský, stoličný, župný: v. dom (Kuk.)