vidiečan -a mn. -ia m. obyvateľ vidieka;
vidiečanka -y -niek ž.
vidiečanka -ky -niek ž.
vidiečna, -a, mn. č. -ia m.
1. obyvateľ vidieka, kto sa narodil, vyrástol, kto žije mimo mesta, na vidieku: húfy vidiečanov v najrozdielnejších krojoch (Kuk.);
2. nár. nie domáci človek, cudzí, cezpoľný človek: Nie sú z tejto dediny, ale vidiečania. (Tim.);
vidiečanka, -y, -niek ž.