vidiečan -a mn. -ia m. obyvateľ vidieka;
vidiečanka -y -niek ž.
vidiečan -na pl. N -nia m.
dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mesta • vidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečana • zastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci
vidiečan p. dedinčan
vidiečan [-die-, -dí-] m obyvateľ vidieka: čo vám myslím pověděti, opísat a zaspívati, poslyšte, páni měščané, sousedi i vidiečané (ASL 1676); chceme waruwaty, aby sa žadnemu magjcimu winicu zwlasste panom widiečanom sskoda nestala (PUKANEC 1772); nektery na dedinach bidliczy sú, kteri remesla ladeczkeho sicze wedomy, wsak niczmeneg u zadneho magstra wiucseny negsú, takowy kdi bi se do czechu daty minily, nelen taxu gus menowanu magstrowsku, les aj pripowednu a prepustenu zlozity powinen bude, a to sicze proto, ponewacs gaksto widjcsan menowany bude (CA 1794)