Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

viazať -že -žu -uc -uci nedok.

1. (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): v. uzol na povraze, na vreckovke

2. uzlom spájať al. formovať, zaväzovať: v. konce šatky; v. kravatu, mašľu

3. obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať: v. obilie do snopov, v. veci do balíka; v. kyticu; v. krov

4. priväzovať, pripútavať: v. vinič

5. robiť väzbu (kníh): v. knihy do plátna, do kože

6. obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať: v-e ho sľub; v-u ich termíny (dokončenia)

7. pútať, pripútavať (vzťahom): v-e ich priateľstvo, spoločný cieľ

8. odb. udržiavať, neuvoľňovať (niečo prijaté): pôda v-e dusík

// viazať sa

1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: chce byť voľný, nechce sa v.

2. byť závislý, obmedzovať sa: v. sa na rodičov, nev. sa na jediný zdroj (obživy, príjmov)

3. byť v súvislosti, spájať sa, vzťahovať sa: na to miesto sa v-u spomienky

4. odb. zlučovať sa, spájať sa: kyslík sa v-e s vodíkom, so sírou

viazať sa viaže sa viažu sa viaž sa! viazal sa viažuc sa viažuci sa viazanie sa nedok.

viazať viaže viažu viaž! viazal viažuc viažuci viazaný viazanie nedok.

viazať, -že, -žu nedok.

1. (čo, čo s čím) uzlom spájať dva predmety al. viac predmetov dovedna, zväzovať: v. (dovedna, spolu) konce povrazov, (pevne) v. niečo na uzol;

2. (čo) robiť na niečom uzol, obyč. ozdobný, uväzovať: v. (dieťaťu) mašľu do vlasov; v. (si) viazanku; v. si šatku (na babku);

3. (čo) obviazaním spevňovať, robiť z niečoho balík, baliť, zväzovať (napr. do uzlíka): v. jedlo, šaty ap. do uzlíka, do batôžka ap.; Ženy viažu periny do plachát. (Ráz.)

4. (čo, koho i bezpredm.) povrazom, reťazou ap. pripevňovať, uväzovať k niečomu, priväzovať: v. stromy ku kolom; Torbicu i meštek viaže o samár. (Kuk.);

vin. priväzovať viniče ku kolíkom

● v. (si) sadlo tučnieť: Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom. (Ondr.)

5. (čo, čo do čoho, čo čím i bezpredm.) spájať viac predmetov do celku (napr. pomocou drôtu, povrazu ap.), upravovať ich do určitej podoby, do zväzku, vytvárať z nich nejakú podobu, zväzovať, uväzovať: v. povriesla, snopy, v. obilie do snopov, v. zeleninu do zväzkov, v. kvety do kytice, v. kyticu; Sváko plietol kože, viazal metličky z prútia. (Tat.); raž vizali (Tim.);

6. (čo) omotávať, ovinovať, zaväzovať, obväzovať: v. obväzy; (Sprievodca) šatkou viazal oči Matiášovi. (Kal.); pren. Nebolo šťastia, v mene ktorého viaže štóla ruky ku spoločnej ceste (Jil.) uzaviera sa manželstvo.

7. (čo) robiť väzbu na knihe, na knihách; vykonávať knihárske práce: v. knihy (do kože, do plátna);

8. (koho, čo) dávať putá, sputnávať a tak znemožňovať voľný pohyb: Chyťte a viažte ho! — v. sliepke nohy motúzom

● v. si ruky brať na seba záväzok, povinnosť, obmedzovať sa vo voľnosti; to mu viaže ruky obmedzuje, zaväzuje ho;

9. (koho, čo) obmedzovať vo voľnosti konania, prejavu, pohybu ap., pripútavať; spútavať: Pálila ho bezmocnosť, ktorá ho viazala k lôžku. (Gráf) Čítanie, neviazalo jej myšlienky. (Jégé); cechy viazali voľné rozvitie výrobných síl; vojenská služba ho viazala; obranca viazal (na seba) dve divizíe nepriateľského vojska; soľ viaže vodu, pôda viaže dusík, živiny; chem. lignín viaže 4 molekuly SO2; peňaž. v. vklad rušiť možnosť výplaty, znemožňovať výplatu vkladu;

10. (čo; čo na čo, čím) dostávať do závislosti, podmieňovať, pripútavať: v. svoje rozhodnutie na určité podmienky, podmienkami, na určitú lehotu ap.; farba šiat viaže farbu doplnkov;

11. (koho, čo, koho ku komu, k čomu, na koho, na čo, s kým, s čím) spájať na základe nejakého vzťahu, udržovať v nejakom vzťahu, stave (obyč. obmedzujúcom), pripútavať, zaväzovať: viaže ho sľub, prísaha; Viaže ho k nej cit. — Teba viažu staré predsudky. (Jégé) V nenávistnom boji zmiera to posledné, čo ich viazalo k sebe. (Barč) Keby ma ani srdce k nej neviazalo, viaže ma povinnosť. (Taj.) Nevedno, aké zväzky ich viažu k rodine. (Jil.) Jeho povolanie viaže ho k premnohým povinnostiam. (Al.) Na túto izbu viaže ma rozpomienka. (Vans.) Nič ich (kaštiele) neviaže k ľudom. (Vaj.) Čo ma viaže, staré múry, s vami. (Bunč.)

12. zastar. (čo) pliesť (ihlicami): Teta prestala viazať veľký shawl. (Vaj.);

dok. k 1, 3, 5, 7, 8 viazať, k 2, 3 uviazať i zaviazať, k 4 priviazať, k 6 obviazať, k 8 i poviazať

|| viazať sa

1. (čím, kým i bezpredm.) brať na seba záväzok, povinnosť, zaväzovať sa: Boli vyznavačmi zvrchovanej slobody, preto sa nechceli viazať ani priateľstvom. (Taj.) Nežení sa, nechce sa viazať.

2. (k čomu, ku komu, na čo, na koho i s čím, s kým) dostávať sa do súvislosti, príp. závislosti, mať s niečím, s niekým súvislosť, spájať sa s niečím, pripínať sa k niečomu; nadväzovať: Moje spomienky z detstva viažu sa k Ľuboreči. (Šolt.) Anna Proletárka bezprostredne sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali. (Mráz) (Starosti) sa neoddeliteľne viažu na život každého jednotlivca. (Hor.) Ľudský hlas sa musí viazať na osobu. (Karv.)

3. (na čo, na koho) dostávať sa do závislosti od niečoho, od niekoho, obmedzovať sa, byť podmienený, pripútavať sa: v. sa na určitú osobu (napr. pri výbere spoločníka, partnera ap.); fyz. elektrón sa pevne viaže na protón;

4. odb. (s čím) spájať sa, zlučovať sa; síra sa môže viazať s iným prvkom;

5. hovor. kapusta, šalát sa viaže tvoria sa hlávky;

dok. k 1, 5 zaviazať sa

viazať [via-, vá-] ndk
1. čo, čo s čím uzlom spájať dva al. viac predmetov dovedna, zväzovať; (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): colligo: zwazugem, spolú wážem, dohromadi zwazugem; nodo: uzlugem, na uzel wážem, uzlem zawazugem, wázem spolú; connodo: zwjgám, zwjnám, do kubka, spolú uzel wážem; renodo: na uzel wážem (KS 1763)
2. čo, koho i bezpredm. povrazom, reťazou ap. pripevňovať, uväzovať k niečomu, priväzovať: (:poznamenani wecy:) nowa truhla gako sa na hintow waze ((L. JÁN) 1683); ket poziablj winnicze, a to bolo o poludnj, ya sem w ten den gissla wyazat (vinič) Ondryssu Ssteffloumu; Marina consors Thomae Kubinsky slissala od Gyura Swyatkouho, že gemu powedelj sedliačke, ktere na Petričkineg winnjczj wjazalj (KRUPINA 1695; 1699); facere aliqvid viendo ut corbes: ňečo s prúťá wázati gako kosse; necto: spjnám, wážem, spogugem, pletem (KS 1763); wine prutky a konare esste na steki wgaš, abj sluncze lepsse dochodilo (PR 18. st);
x. pren nech tehdi otewre očy swe Vithaker a nás haňebnú nestidatosťi do gedneho uzla nech newaže, aňy do gedneho radu ňeklade z timyto gedom napussťenými kacyrmi (PP 1734) rozlišuje
3. koho, čo dávať putá, sputnávať a tak znemožňovať voľný pohyb: lapaly ste me lydy a wazaly ste gych yako psy (PLAVEČ 1455); u gedneho buka nassly sme oprene dwa drussky nemale, bukowy a lyeskowy, kterimižto gich nohy wazaly (PREDMIER 1660); Peter horssil se na osobe K. P(á)na, že se dal gaty, wazaty, gak zločinec wodity, bičowaty (CO 17. st); dal se (:Krystus:) wzity a wazaty, westy a postrkawaty pred biskupa Caiffasse (KK 1709); cateno: zaretazugem, na retaz dáwám, wážem, na lancúch dáwám (KS 1763); Pauka Berku timže chlapum p. pater wiazat dal; kdy Berku wiazaly a twrdo s nim zachodily (žena) chitila se hrdla sweho muže (LIPTOV 18. st);
x. pren náb láska geho (Krista) wiazala, powiazaneho priwedla ku knižeti (SJ 18. st) nechal sa z lásky k ľuďom zajať a zabiť
4. čo obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať niečo: od Ssoffie Struharoweg sestry slyssal, že by ona na tom laze niekdy owes wazala (RUŽOMBEROK 1598); zněc zne (:kosy:) zrale (:dospele:) zbožij srpem, zhromažduge prijhrsty a waže snopy (OP 1685); wyem to, že gesste pred Tatarmy tam sem na tey zemy snopy wyazal, kteri držela Postryhacžka (KRUPINA 1691); (dalo sa) drabowi a gednemu pacholku, čuo seno wiazali, powriesla robili, d 2 1/2 (ŽILINA 1726); obligo manilupos: snopki wázati (KS 1763); za drewa, co bantj wgazaly na stoky (V. FOLKMAR 1778 E); Mathias Diezky slamu vazal (HRANOVNICA 1779)
F. vodu hrabala, písek vázala (PV 18. st) robila zbytočnú prácu
5. čo omotávať, ovinovať, zaväzovať, obväzovať; sťahovať niečo dokopy: potom geg waže obručemi, ktere zložj nožem bednárskjm z hužwičkamj wrbowymi (OP 1685); este eg (Johanke) nic netece, barwer eg wgaze, abi eg odmaklo, ale ge to welmi trpesliwuo deta; wredi, obzlaste na zeludku, geden lazownik mi waze (RADVAŇ 1694); ( 1714); war sebe med z lenym semenem až do polowicze a waž na pupek (KLe 1740); (svedkyňa) pastierowi pana welkomožneho wgazala hlawu, ktery mel na gedneg strane prerazenu (TURIEC 1757); circumplico: obwazugem, okolo wážem, skrucugem, obwjgám, obwjnám (KS 1763); abys na tele zdraw byl, zanecháwáss seba lekarowi čloweku, duwerugess barwyrowi, aby teba wázal, sekal, pálil (BlR 18. st);
x. pren retazmi stúl wazal ut supra gako čarodegnik (KONSKÁ 1707 E) (pri obradoch) vyznával pohanské zvyky pri oslave Vianoc
6. čo obviazaním spevňovať, robiť z niečoho balík, baliť, zväzovať (napr. do uzlíka): (Anna Markussousská a Susana Technouská) na teg luky batohi wazaly (S. ĽUPČA 1783)
7. koho, čo obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať niekoho, niečo: ďábel hrijssnykum na yaziku sedj, gey waže, až onemj (IA 1708); giž w tenkrat telo geho bilo oslawene a ruka wssemohucnosty Boske žadny wazaty any ukratity nemuže (Le 1730); sprawedliwy s twrdyma wssak swázki gych w tomto žiwote položenych tážsskost sweg porussytedlnosti wáže; rozwazuge protoz Buh diwokého osla swázki, kdiž uzli nemocnych mysslének trhá, čo priwábenú mysel wázalo (BlR 18. st)
8. čo, čo od čoho, čím dostávať do závislosti, podmieňovať, pripútavať niečo: to dava na vedomja, aby tento muj list takowu wladu a slobodu mel, yako by kolvek capitulj nebo conventje wiazala (NOVÁKY 1691); postaweni terminu se zdržovaty a wazaty nema (NJ 1785-88); ale koštuj každý den, aby víno nevázalo vónu od fialkového korena (VK 1764)
9. náb koho čím spájať na základe nejakého vzťahu, udržovať v nejakom vzťahu, stave (obyč. obmedzujúcom), pripútavať, zaväzovať: zwasky rozličnych swarůw ty (Bože) rač strihati a slibem pokognym nas wazati (RG 18. st)
10. vytvárať spojenia slov: (dialektik) duwodj, do zawjrek rečy subtjlne waže (KoB 1666); proto y w pisme wazat ligare znamena, prawa a praecepta widat (TP 1691); viazať sa ndk
1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: vmrze-li pak pan, tedy ten muz da ge(m)v geho dluh, czoz ge(m)v slibil byl, on mu na tem zbozy se vhodi a nesmi zadny w to se wazati, nez geho pluh (ŽK 1473)
2. dostávať sa do súvislosti, príp. závislosti, mať s niekým, niečím súvislosť, spájať sa s niečim: na mogu matku sa tak wiazete, z mogeg matky maly osoh wesmete, ač mi samy nezaplatime (s. l. 17. st)
3. hromadiť sa, navrstvovať sa, ukladať sa (napr. o sadle): pokrmy neprospely tem, kteriž se gimi wazaly (Le 1730); facio caput: wyrostám, ukladá se, wáže se, kopj se (KS 1763)