vezír -a m. vys. úradník v niekt. islamských krajinách: turecký v.
vezír -ra pl. N -ri m.
vezír -a m. ‹tur < arab› vysoký štátny hodnostár (pôvodne kalifov námestník, novšie minister) v niektorých islamských krajinách: bagdadský v.; veľký v. veľvezír;
vezírsky príd.
vezír, -a, mn. č. -i m. vysoký úradník približne v hodnosti ministra v mohamedánskych krajinách, najmä v Turecku
vezír m tur vysoký úradník približne v hodnosti ministra v mohamedánskych krajinách: vezír starce neduživé, muže i ženy churavé kázal po jednú kliditi, mordovati a hubiti (PiS 1666); mufty, negwyssy knez, potem welyky wezyr, wsseckeho wogska wudce (KrP 1760); da Panye u totih vezírih i tisztoh, které nasóho csiszára lyuda vodzá, bohabojnosztz (HM 1778); praeses gest weliký wezýr (StN 1786)