Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj subst

veselý príd.

1. naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať ap.; svedčiaci o tom, op. smutný: v. človek, v-í študenti; v-á myseľ, povaha; v-á hudba rezká; prísť na v-šie myšlienky

2. príjemne, radostne pôsobiaci, op. (po)chmúrny: v-é ráno, v-é farby;

veselo prísl. i vetná prísl.: v. spievať; ohník v. praská; hovor. v. míňať peniaze bezstarostne; bolo mu v. (okolo srdca);

veselosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veselý; veselo prísl.; veselosť ‑i ž.

veselosť -ti -tí ž.

nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

4. p. ráz


veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosťbujarosťbujnosťrozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosťdobrá vôľazastar. veselie: prekypovať veselím

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

veselý, 2. st. veselejší príd.

1. majúci, prejavujúci dobrú náladu, radosť, majúci zmysel pre humor, žarty, zábavu ap. (op. smutný): v. človek; v-á spoločnosť; človek veselého ducha veselý; S veselou dušou prišiel do Trnavy. (Jégé); žart. v-á vdova o žene, ktorá ľahko znáša smrť svojho manžela;

2. prezrádzajúci, prejavujúci veselosť, radosť; vzbudzujúci dobrú náladu, veselosť: v. smiech; v-á nálada; v-á myseľ; v-é oči; v-á tvár; v-á pieseň, v. spev; v-á zábava; veselé historky (Tim.); Veselý je tu život. (Ráz.) Pretrhol spev: „Nie tú, veselšiu, chlapci.“ (Taj.); prísť na veselšie myšlienky dostať lepšiu náladu; Rob veselú tvár, žartuj! (Tim.) tvár sa veselo.

v-á sedma druh hry v karty;

3. pôsobiaci príjemne, radostne na zmysly, majúci rozveseľujúci účinok: v-é slnce; v-é farby; V sporáku blčí veselý ohník. (Urb.); jasné, veselé ráno prvého mája (Kuk.); v. vetrík (Ondr.); Obed nebol veselý. Domáci boli stiesnení, nechutní. (Vaj.); pren. V očiach jej hral veselý ohník (Min.) mala v nich radostný výraz, boli šibalské;

veselo (star. i vesele) prísl.

1. s veselosťou, s radosťou, radostne, rozjarene, živo: v. sa smiať, v. si spievať; tváriť sa veselo; je mu veselo (okolo srdca, na duši) je veselý, má radostnú náladu; Bolo nám veselo do popuku. (J. Kráľ) V krčme je veselo. (Kuk.) (Pes) vesele ho obskakoval. (Vám.)

2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom: V sporáku veselo blčí oheň. (Letz) Hviezdy veselo trblietajú. (Kuk.) Veselo cengá zvoncov spieť. (Jes.) Veselo belela sa stena. (Vaj.) Vlny valia sa vesele. (Smrek)

3. hovor. bez obmedzenia, bezstarostne, bez rozpakov: Tu sa veselo zbojníči. (Heč.) Míňalo sa veselo, a iba po vydaji dcéry pobadali, že peniaze zmizli. (Jégé) Na hrabovský veľkostatok sa veselo požičiavalo ďalej. (Zgur.);

veselosť, -ti ž.

1. (bez mn. č.) vlastnosť toho, kto je veselý, čo je veselé; stav prejavujúci sa radostnou, dobrou náladou, humorom ap.; dobrá nálada: Potratila všetku veselosť. (Heč.) Veselosť jej zmizla, stala sa zádumčivou. (Čaj.); v. prostredia; Nálada vyvrcholila v bezuzdnej veselosti. (Laz.); strojená veselosť (Urb.); Na svadbe sa pije. Veselosť sa chytá starého (Jaš.) začína byť veselý. Každej oči len tak hrajú veselosťou (Tim.) vidieť na nich dobrú náladu. V očiach Križana zjavil sa plamienok veselosti (Zúb.) bolo na ňom poznať, že sa rozveselil.

2. zábava, rozptýlenie: Pre zemanov nastal sviatok, bujný karneval, čas hýrenia a veselostí. (Vaj.) (Zažila som) zábav, veselostí. (Tim.)

Weselosť Weselosť
veselosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) veselosť
G (bez) veselosti
D (k) veselosti
A (vidím) veselosť
L (o) veselosti
I (s) veselosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) veselosti
G (bez) veselostí
D (k) veselostiam
A (vidím) veselosti
L (o) veselostiach
I (s) veselosťami
čosi iné ako veselosť autre chose que la gaieté
sa rozjarili, veselosť vzrástla s'animèrent, la gaieté redoubla

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu