Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

veru, poet. ver', expr. veruže čast. dotvrdzuje platnosť výpovede, naozaj, skutočne: v-u(že) to nie je špás! to je v. riadny kus cesty; v. tak pritakanie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veru, veruže čast.

namojveru, pís. i na moj veru cit.


veru, ver’, veruže čast.

hejveru, pís. i hej veru čast. zried. ▶ vyjadruje prisvedčenie, potvrdenie platnosti obsahu výpovede, zosilnený súhlas, naozaj, áno: stalo sa to tak, h.; pustím sa do roboty, h.; A dobre vedel, že sa ho aj boja, hej veru, nejeden sa ho obával. [A. Habovštiak]


namojveru2, pís. i na moj veru cit. ▶ vyjadruje rozličné citové pohnutie; syn. namojdušu2, namojpravdu2: no n., ten nás prekvapil; Namojveru, aj on nás začal trápiť dejinami. [Š. Čepček]

-eru/109138±3 47.67: partikuly 13121 veru/12879 namojveru/240 (1/2)

-ru/377920±332 47.67: partikuly 13121 veru/12879 namojveru/240 (1/2)

-u/11235346±7531 4.62: partikuly 25810→25837
+11
−21
veru/12879 náhodou/3007 vskutku/2693 chvalabohu/2358 vcelku/2274 vďakabohu/542 žiaľbohu/486 namojdušu/462 reku/395 namojveru/240 figu/111→170
+5
−20
tu/99 prisámvačku/98 (8/134)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráňbožeuchovajbohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovajexpr.: chráňbožechráňbohexpr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekneexpr.: pánbohchráňpánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráňveru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň

2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneďihneďzaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspechveru: také reči počúvať je až, veru hriechpráverovnohovor.: akurátdirekt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslovadoslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

namojveru, pís. i na moj veru cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: Na to by som namojveru aj pristal. (Zgur.)


vera1 p. veru


veru (nár. i vera1), bás. i ver’ i ver čast., niekedy, najmä v spojení na moj veru, veru (vera) bože (novšie pís. namojveru, verubože) má i funkciu citoslovce vyjadruje potvrdenie, dotvrdenie, prisvedčenie, zdôraznenie, naozaj, skutočne, vskutku: Veru, dávno nejedol koláč. (Zúb.) Nie je veru pôžitok stáť dve hodiny v preplnenom chráme. (Kuk.) To je veru pravda! (Jégé) Veru tak, pritakáva majster. (Štítn.) Poďme si radšej vypiť. — Veru. (Jes.) Veru hej. (Šolt.) Ani mi na um neprišlo hnevať sa na Malku, že nechodí. Veru bože, nie. (Švant.) Aký to význam malo, nerozumiem vera. (Ráz.-Mart.) Chlap si i za dvoch vera. (Ráz.) Už si poumývala? Už vera! (Taj.) Ja ver’ nebanujem. (Kuk.) Ver, pravdu ty máš. (Sládk.) som tu, ver som tu. (Rys.) Jesť by bolo čo, ale kde bývať? No, veru! (Kuk.) Od večere vám niečo nezostalo? Veru to! Abys’ ma ohováral, že ťa studeným chovám! (Kuk.) No tu ho (koníka) máš konečne! A pozri, však som ti krásneho? — No véru! — povie na to strašne pohrdlivo. (Ráz.-Mart.); v spojení na moj veru, novšie pís. namojveru vyjadruje citový postoj a má rozličné významové odtienky: Na moj veru, to je dobrá myšlienka! (Chrob.) To som ja deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.)

veru, ver čast dotvrdzuje platnosť výpovede, vyjadruje prisvedčenie, zdôrazňuje, naozaj, skutočne: dyiwna wecz weru, ze ta moya pany sestra tu weliku zlostc a nenawistc nemuoz w sebe utaitc (B. BYSTRICA 1610); pod, pod, nepuogdess ho tu, weru tja zabigem (H. JASENO 1669); murari, weru, statocne robga (RADVAŇ 1707); wer, teba Pan Buch zabige! (M. KAMEŇ 1719); podla mna ver hned puogdeme na wino (KRUPINA 1735); ej, Valko, ver si ty psisko (PV 1761-81)

weru weru w'eru w'eru
Věra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Věra
G (bez) Věry
D (k) Věre
A (vidím) Věru
L (o) Věre
I (s) Věrou

Zvukové nahrávky niektorých slov

môj mladý priateľ, veru nie mon jeune ami, non

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu