verenie, -ia str. zastar. viera v niečo, uverenie niečoho: Očiam som svojim nedal verenia. (Sládk.) Ani je nie k vereniu, že ju matka mala; akoby z peny mora bola povstala. (Škult.)
verenie [-í] s 1. dôveryhodnosť: pre leppsi pak vereni a ystotu Geho Velkomožnost pan nass sam swoiu wlastni peczeti Vassim Milostiam tento list odsila (PEČENICE 1622); z mesteczka Gincz (sú nám zaslané) pod pečžety a hodnowernim swedectwim a ti giste a wereny hodne artikule dawnich časúw od králúw wižadane (CA 1698); na pritelsky a wereny widaly sme toto swedectwj (VOZOKANY 1720); stalo se to pismo roku a dne horedoloženeho, ku gistegssimu wereny w pribitku richtarskem (OČOVÁ 1749) 2. viera v niečo, uverenie: sú-li té wssecké histórie werjm wssecko, cokolwek cýrkew swatá katolická nám k werenj predklada a werjti káže (KW 1775); jestli bijs’ bil dobrý bil, ňebil bijs’ zuťekal z kraju tvého, ze stavu tvého, z vereňí tvého (BR 1785); sú-li té wssecké histórie prawdiwé, kdiž su k wereňú welice trudné? (DS 1795) L. snadnosť k v-iu ľahkovernosť: gako snadnost k werenj, tak nedowera sskodna gest, ale mnohem wjc neustupnost (KoB 1666)