báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň • verše: verše venované matke • pejor.: rýmovačka • veršovanka • veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky
verš, -a m.
1. rytmicky a intonačne usporiadaný rad slov, písaných obyč. do jedného riadku a tvoriacich časť básne: trochejský, daktylský v.; rýmovaný v.; voľný v.; prízvučný, sylabický v.; časomerný v.; štúrovský v.; ľudový v. (Chorv.); napísať niečo vo v-och; hovoriť vo v-och viazanou rečou;
2. veta al. krátky odsek z biblie myšlienkovo uzavretý, časť kapitoly v biblii: v-e evanjelia (Jil.); evanjelium sv. Matúša, kapitola 4., verš 13.;
3. neodb. krátka sloha, strofa: (Spievať) vedeli iba po jednomdvoch veršoch z troch-štyroch piesní. (Taj.) Miklúš vstal pod ostatným veršom tretej piesne. (Kuk.); pren. hovor. žart. odpsať si jeden v. krátku chvíľu si pospať;
4. hovor. verše básne: zbierka v-ov; skladať, písať v-e; Náš knižný trh je zaplavovaný veršami. (Kost.) Čítal (jej) verše. (Tat.);
veršík, -a i veršíček, -čka m. zdrob. expr. obyč. v mn. č. o veľmi prostej, jednoduchej alebo i neumelej básni