ventil -a/-u m.
1. (strojová) súčiastka regulujúca al. zastavujúca pretekanie plynov, kvapalín ap. v potrubí; záklopka: poistný v.; nasávací, výfukový v. rozvodný mechanizmus (piestového) motora
2. hovor. náhle uvoľnenie nervového napätia ap.;
ventilový príd.;
ventilček -a m. zdrob. k 1
ventil [-t-] -lu L -le pl. N -ly m.
ventil -a/-u m. ‹l›
1. stroj. súčasť, zariadenie, ktorým možno regulovať, obmedzovať al. zastaviť prúdenie (kvapaliny, plynov): uzatvárací v.; regulačný, ihlový, spätný v.; rozvodový v.; sací, výfukový v.
2. eltech. zariadenie, ktoré kladie prúdu jedného smeru mnohonásobne väčší odpor ako prúdu opačného smeru
3. expr. uvoľnenie psychického napätia; to, čo ho spôsobuje: šport je preňho v-om na odreagovanie;
ventilový príd.: stroj. v. kužeľček teleso ventila; v. rozvod; – eltech. v. účinok usmerňovací
ventil potrubný uzáver na kvapaliny al. plyny s prietokovým otvorom: regulačný, odvzdušňovací ventil • záklopka (mechanizmus na uzatváranie): otvoriť záklopku
ventil, -u 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. tech. zariadenie, ktoré umožňuje zatváraním al. otváraním oddeľovať al. spájať dva al. viac priestorov s rôznym tlakovým napätím, záklopka: bezpečnostný, poistný, regulačný, výfukový v.; v. na bicyklovej duši;
2. kniž. spôsob náhleho uvoľnenia nazhromaždeného napätia, napr. nervového, nálady ap.: Smiech zurčal jej v hrdle, čosi sa v nej uvoľnilo, napätie, ktoré ju privádzalo do zúfalstva, konečne našlo ventil. (Jil.); psychický v. (I. Hruš.) ventilový príd.: v-á komora; v. motor druh parného motora; v-á pružina hlava časti ventilu;
ventilček, -a i ventilok, -lka m. zdrob.