veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku; hlavný, najvyšší v.
2. vedúci (význ. 1), vodca: v. izby, skupiny;
veliteľka -y -liek ž.;
veliteľský príd.: v. zbor; v. tón;
veliteľsky prísl.
veliteľský -ká -ké príd.
energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď
panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúci • rozkazovací • prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom • panovačný: byť panovačným • imperatívny: imperatívny podtón prejavu • veliteľský • generálsky: veliteľská, generálska povaha • zried. sekantný
p. aj panovačný, prísny
veliteľský p. prísny 1, energický
veliteľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto velí nejakej organizovanej skupine, formácii ľudí (obyč. uniformovaných a so zbraňou): vojenský v., v. pluhu, hlavný v. armády, v. stráže, hliadky, družstva partizánske v.; zastar.: hasičský v. (Al.); veliteľ finančnej stráže (Urb.);
2. kto vydáva rozkazy, kto niekoho, niečo ovláda, vodca: v. skupiny chlapcov; Volky driemu, ako ich veliteľ (Vaj.) pastier. Badáň hľadí na nich (tancujúcich Zábrežanov) pohľadom veliteľa. (Urb.); v. izby (napr. v kasárňach) jeden z jej obyvateľov, zodpovedný za poriadok a disciplínu;
3. expr. pán; zamestnávateľ, chlebodarca;
veliteľský príd.
1. vzťahujúci sa na veliteľa, súvisiaci s veliteľom: v. sbor velitelia; v. môstik (na palube pre veliteľa lode); v-á právomoc;
2. prísny, energický, rozkazovačný: v. hlas, tón; v-é gesto (Jil.);
veliteľsky prísl. ako veliteľ; prísne, energicky, rozkazovačne: rozkazuje v. (Ráz.)