veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku; hlavný, najvyšší v.
2. vedúci (význ. 1), vodca: v. izby, skupiny;
veliteľka -y -liek ž.;
veliteľský príd.: v. zbor; v. tón;
veliteľsky prísl.
veliteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman
2. p. vodca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
veliteľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto velí nejakej organizovanej skupine, formácii ľudí (obyč. uniformovaných a so zbraňou): vojenský v., v. pluhu, hlavný v. armády, v. stráže, hliadky, družstva partizánske v.; zastar.: hasičský v. (Al.); veliteľ finančnej stráže (Urb.);
2. kto vydáva rozkazy, kto niekoho, niečo ovláda, vodca: v. skupiny chlapcov; Volky driemu, ako ich veliteľ (Vaj.) pastier. Badáň hľadí na nich (tancujúcich Zábrežanov) pohľadom veliteľa. (Urb.); v. izby (napr. v kasárňach) jeden z jej obyvateľov, zodpovedný za poriadok a disciplínu;
3. expr. pán; zamestnávateľ, chlebodarca;
veliteľský príd.
1. vzťahujúci sa na veliteľa, súvisiaci s veliteľom: v. sbor velitelia; v. môstik (na palube pre veliteľa lode); v-á právomoc;
2. prísny, energický, rozkazovačný: v. hlas, tón; v-é gesto (Jil.);
veliteľsky prísl. ako veliteľ; prísne, energicky, rozkazovačne: rozkazuje v. (Ráz.)