veličenstvo -a s. titul, oslovenie panovníka: jeho v., vaše v. (v oficiálnom písomnom styku Jeho V., Vaše V.)
veličenstvo -va -tiev s.
majestát 1. hodnosť al. titul panovníka • veličenstvo • výsosť: jeho kráľovský majestát, kráľovské veličenstvo, kráľovská výsosť
2. p. vznešenosť
veličenstvo, -a, -tiev str.
1. (pís. i Veličenstvo) arch. titul al. oslovenie panovníka, monarchu: (jeho, vaše) kráľovské, cisárske v.; Cisár prišiel, a on, najvernejší jeho veličenstva poddaný, ani nepozdravil cisársky pár. (Zúb.); ako Kuzmány napísal v prosbe pred Veoličenstvo (Škult.);
2. zried. vznešenosť, majestátnosť: Odlož na chvíľu svoje neprípustné veličenstvo a priprav tieto rybky na večeru. (Vans.);
veličenský príd. ako u veličenstva, vznešený, vladársky: duch veličenskej hodnosti (Hviezd.); v. majestát (Letz);
veličensky prísl. na spôsob veličenstva, vznešene, majestátne: v tichom, veličensky v sojom koryte sa rozlievajúcom Dunaji (Hurb.)