vekslák -a mn. -ci m. hovor. pejor. kto veksluje;
veksláčka -y -čok ž.;
vekslácky príd.;
veksláctvo -a s.
vekslák -ka pl. N -áci G -kov m.
vekslák -a m. (veksláčka -y ž.) ‹n› hovor. pejor. osoba zaoberajúca sa nezákonnou výmenou (vekslovaním) domácich a cudzích peňazí a pod.;
vekslácky príd.
vekslák p. priekupník