Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vek -u m.

1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y; expr.: celé v-y veľmi dlho; na večné v-y navždy; od v-ov odpradávna

2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.

3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.; vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u; odhadnúť v. zvieraťa, stromu

4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u

5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u

● zlatý v. obdobie rozkvetu;

vekový príd.: v. rozdiel;

vekovo, vekove prísl.: v. primeraný

vek veku pl. N veky m.

vek, -u m.

1. (často v mn. č. veky, -ov) časový úsek, doba, obyč. veľmi dlhá: trvať, pretrvať veky; Zdá sa mu, že medzi ránom a týmto okamihom leží dlhý vek. (Kuk.) Pocelý vek sa sem nič nedovážalo, len sa bralo, čerpalo. (Tat.) Jonášovi sa zdá, že premeškal veky, nemôže už zmeškať ani deň. (Laz.); expr.: celé veky (napr. trvať) veľmi dlho; na večné veky, na veky vekov navždy, naveky; od vekov odpradávna; pren. Preukázal taký čin, o ktorom budú i budúce veky rozpráva (Jégé) ktorý sa zachová v pamäti budúcich pokolení.

2. určitá časť, istá doba ľudského (zvieracieho, rastlinného) života počítaná v rokoch, roky života: dojčenský, predškolský, školský v. detí; v mladom, útlom, dospelom, zrelom, pokročilom veku, vo vysokom veku; deti vo veku od 3 do 5 rokov; dožiť sa vysokého veku staroby; deliť ľudí podľa veku; bez rozdielu veku a pohlavia; muž stredného veku okolo 40 — 50 rokov; človek neurčitého veku ktorému je ťažko určiť roky; človek v najkrajšom, najlepšom veku (života); primerane svojmu veku (napr. správať sa, obliekať sa p.); na svoj vek vyspelé dievča; boli v rovnakom (jednom) veku rovnako starí; asi v jeho veku asi taký starý ako on; Na svoj vek je neobyčajne čerstvý. (Taj.) Andrej prvý mladosť a gymnaziálny vek prežil v pomeroch veľmi úzkych. (Vaj.) Žiada sa jej sem, kde prežila svoj dievčenský vek. (Tim.); kniž. matuzalemský v. (Tal.) vysoká staroba; zomrel vo veku 30 rokov; v. zvieraťa, v. stromov, lesa

● hovor. Kristo v. (Fr. Kráľ) tridsaťtri rokov;

3. doba ľudského života, život: v päťdesiatom roku veku jeho (Taj.); Roky a ťažká, celý vek trvajúca robota bola ju už vysušila do kostí. (Taj.) Má štyridsať rokov, ale vyzerá, akoby mal šesťdesiat. A akoby mu už veku nedochodilo, probuje dajako zmúdrieť i zbohatnúť. (Taj.) Ten pri šachte prežil takýchto tridsaťosem rokov. Skoro jeden ľudský vek. (Hor.)

4. obdobie na konci života, starnutie, staroba: My sme mladí, vaša milosť je už vo veku. (Kal.) (Mária) schudla ekom, zbledla na ľahostajnú bytosť. (Vaj.); (dedo) zhrbený vekom. (Laz.); Sedemdesiať, osemdesiat rokov; požehnaný vek. (Gráf); niečo (napr. choroby) prichádza s vekom; dvaja páni, jeden už vo veku, druhý ešte mladý (Záb.);

5. časový úsek niečím al. niekým charakterizovaný, doba, obdobie, éra: Vyhynúť musíte (gentry)! Ako burinu vypáli vás nový vek. (Vaj.) Čo je to ľudská budúcnosť? Vek, v ktorom človek nebude smidkou na divom oceáne prírody a ľudstva. (Bedn.); atómový v.; zried. starý, stredný, nový v. starovek, stredovek, novovek;

geol. časový úsek, v ktorom sa usadili vrstvy tvoriace stupeň, etáž niektorého geologického útvaru: pohoria prvohorného veku

● zlatý v. (napr. umenia, ľudstva) doba vrcholného rozkvetu;

6. zastar. storočie: husitstvo i protestantizmus od veku pätnásteho do sedemnásteho (Vlč.); Tak vzdychla si pred vekmi troma horička moja milená. (Pláv.)

vek m
1. časový úsek, obdobie, obyč. veľmi dlhá doba: ya, predreczeny Giryk Niemessny, pomnicze na to, že se wekowe pominegy a lyde w nich (L. TRNOVEC 1563); o, pastýri náss Gežissi, rozpomeň se na swú rýssy, kterúž žiwý tento wek (CC 1655); (cirkev) od cžasu Krystowa až do nasseho weku byla, gest a až do skonany sweta tak zustaty ma (ŠV 1675); on (Kristus) gest kňiže pokoge a otec buducyho weku (GK 1779)
L. večný v. posmrtný život: bog se weku wečného, tak seba nesklameš (Pie 18. st); na večné v-y
a. navždy: kdo w hriechu smrtedlnem bes oprawdiweho pokani zemira, na wečne weki musi zahinuti (MS 1758);
b. nepretržite, neustále: na wečnie weki se Kernowa w susedstwe wadila (S. ĽUPČA 1689);
c. (pri zápore) nikdy: než každj po smrtj sweg do pekel wstupowal, bil-lj z hrichem smrtedlnim poskwrnienj, wstupowal do pekla zatratencuw, odkudž zaden na wečne wekj newigde (KT 1753); na večné v-y, na večné v-y v-ov, v. v-om, po všetky v-y: naveky, navždy, nastálo, natrvalo: žiw gsy a kralugess na weky wekuow, žyw gest po wsseczky weky (BAg 1585); Trogicy Swateg bud chwala, čest a slawa na weky wekuw (KoB 1666); zwrchupsanu zem oraczy gegich milosty per manus yrek yrekom y wek wekom gsem assignowal a pustil (KRUPINA 1692); budeme se radowat z narozenym Gezisskem w nebeskem kralostwy na wecne weki wekuw (MS 1758); v slobodnosti v-ov slobodne a naveky: Ondreg manzel zadal gest, abichom gemv zapsali w meske knihy sedeni geho, ktereho wlastnie geho gest, take geho zene y ditkam geho w slobodnosti wekov (ŽK 1492)
2. ľudský al. zvierací život: (svedok) se zrodyl a byl tu do dwacaty rokow sweho weku (TRENČÍN 1675); služebnik pohansky druhého synečka, dwa roky weku swého magicziho, z wysosty weže gim proukázal (PeP 1770); owca ma swug wek nagdluchssi, když deset let žige (GV 1755); stredmost dluhemu weku zdrawj dodawa (PT 1796)
3. určitá časť, obdobie života počítaná v rokoch, roky života: pro starost a zessly wek swuog nemuohol sem daley toho pol dworu odbywaty (L. TRNOVEC 1597); fatensa za mladiho weku zagali komorhuowssty haydusy (ŠTIAVNIČKA 1676); wezmy deždowych čerwičkuow, obmj, utlč a pomiessag ge z frissnu wodu a deg nemocnemu piti podle proportie weku (RT 17. st); wek swinj po dluhich zuboch poznas; koňari wek konskj neglekssj poznawagj (PR 18. st)
L. v starom v-u v starobe: Sara w starem weku syna mela (PP 1734); do v-u dospelého do dospelosti: dwu bratruw, totijz Jana a Mikolassa, tenze Andrass Lypowskj k sobe prigal a do weku dospeleho gich chowatj ma (ŽILINA 1621); dôjsť v-u dožiť sa: wedlé zákona prirozeného dobre žiwi byli, wěku swého pres sto lét dossli (RP 18. st); mať v. existovať nej. čas: wssecky wěcy, ktere wěk magu, zastaragu (MPS 1777)
4. pokročilé obdobie života, s pribúdajúcimi rokmi: ten zwrchuoznameny nebosstyk spamatagycze se s wekem na Pana Boha, pri posledneg hodyny smrty swogeg umynym sobe zawazek, w czem se zawazal, staly zanechal (TRSTÍN 1610); consenesco: stary sem, oslabugem wekem (KS 1763); král, wekom gjž zesslj, nenadale zemrel (PT 1796); blisko gest ten, kteryž na skonani weku prigde (CS 18. st)
5. časový úsek niečím charakteristický:
L. zlatý v. obdobie vrcholného rozkvetu: aurea aetas: zlaty wek (KS 1763); mariánsky v. u kresťanov obdobie, v ktorom sa zdôrazňuje kult Panny Márie: saeculum marianum: wek maryánsky (KS 1763)
6. storočie: zdaližby někde pred wěkem sedmnáctym nachádzela se negaka powěst a zminka (SPa 1716); skrze wek wyrozumywagu se sto roky (KrP 1760); Joachimsthal ma stribrne bane, tge pred dwema weky bily nalezene (KCS 18. st)