Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
vedomosť, -ti ž.
1. obyč. v mn. č. vedomosti súhrn poznatkov nadobudnutých štúdiom a skúsenosťami; vedenie, znalosť: mať veľké, bohaté, rozsiahle, trvalé v-i; mať nedostatok základných v-í; získavať, čerpať v-i; rozširovať, dopĺňať, prehlbovať svoje v-i; školské v-i; teoretické, praktické, odborné v-i; Ohromuje ho vedomosťami z latinčiny. (Gráf); papierové, knižné v-i neopierajúce sa o prax;
2. trochu zastar. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si: O troch prvých mám vedomosť (Záb.) viem. Nemám vedomosti o tom, že by tento chlap mal čosi podpisovať. (Smrč.);
vedomostný príd. kniž.: vedomostný obsah života (Mráz)