vedecký príd.
1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník; v-é myslenie
2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;
vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;
vedeckosť -i ž.
vedecký -ká -ké príd.
vedecky prísl.
akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody
2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)
náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál
vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec • učenec (významný vedec): učenec svetového mena • bádateľ: literárni bádatelia • vedecký pracovník • výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmu • hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor • zastar.: vedomec (Škultéty) • vzdelávateľ (Škultéty)
vedecký súvisiaci s vedou • vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politika • bádateľský: mať bádateľské sklony • bádavý • hĺbavý: bádavý, hĺbavý typ • náučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra
vedecký príd. súvisiaci s vedou, majúci podklad vo vede, ktorý je v súlade s vedou; vlastný vede: v-á práca, v-é dielo; v-é bádanie, v. výskum; v-é disciplíny; v. pracovník pracujúci vo výskume nejakej vednej disciplíny; v-é metódy; v-é ústavy, inštitúcie; v-á tvorivosť; v-é poznanie; v-é predvídanie predvídanie javov, udalostí, procesov, ktoré môžu al. majú nastať v budúcnosti, založené na poznaní objektívnych zákonov vedy; vývin v-ého myslenia; v. svetonázor; v. socializmus; v. komunizmus učenie o komunizme vytvorené Marxom a Engelsom na základe materialistického chápania dejín; v. zákon vyjadrujúci podstatné vzťahy objektívnej skutočnosti; Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;
vedecky prísl. v. pracovať, poznávať; v. prepracovaná, podložená teória; v. fundované dielo;
vedeckosť, -ti ž. podstatná vlastnosť niečoho vedeckého, vedecký ráz, charakter: zásady v-i; mať punci v-i (I. Hruš.)