vedecký príd.
1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník; v-é myslenie
2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;
vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;
vedeckosť -i ž.
vedeckosť -ti ž.
vedeckosť p. vedecký
vedecký príd. súvisiaci s vedou, majúci podklad vo vede, ktorý je v súlade s vedou; vlastný vede: v-á práca, v-é dielo; v-é bádanie, v. výskum; v-é disciplíny; v. pracovník pracujúci vo výskume nejakej vednej disciplíny; v-é metódy; v-é ústavy, inštitúcie; v-á tvorivosť; v-é poznanie; v-é predvídanie predvídanie javov, udalostí, procesov, ktoré môžu al. majú nastať v budúcnosti, založené na poznaní objektívnych zákonov vedy; vývin v-ého myslenia; v. svetonázor; v. socializmus; v. komunizmus učenie o komunizme vytvorené Marxom a Engelsom na základe materialistického chápania dejín; v. zákon vyjadrujúci podstatné vzťahy objektívnej skutočnosti; Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;
vedecky prísl. v. pracovať, poznávať; v. prepracovaná, podložená teória; v. fundované dielo;
vedeckosť, -ti ž. podstatná vlastnosť niečoho vedeckého, vedecký ráz, charakter: zásady v-i; mať punci v-i (I. Hruš.)