Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vedľa

I. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

triafať, byť v. mýliť sa

II. predl. s G vyj.

1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vedľa prísl. i predl. s G

vedľa prísl. i predl. s G

odvedľa, pís. i od vedľa prísl. ▶ z blízkeho okolia, len v malej vzdialenosti, v tesnej blízkosti vzhľadom na hovoriaceho, z vedľajšej, susednej miestnosti: hluk o.; o. počuť smiech detí; sused o. už záhradu pokosil v najbližšom susedstve; Rozhádaných spolubývajúcich odvedľa počul tak jasne, akoby nadávali jemu. [M. Hvorecký]; Nevidela som vôbec nikoho a nič, len od vedľa som počula hrmot. [D. Kapitáňová]

-a/33030920±127847 11.82: prepozície nevok. 5139864→5139919
+72
−36
na/4009313→4009368
+72
−36
za/754377 podľa/295991 vďaka/46753 vedľa/23166 spoza/7529 poza/1102 povedľa/498 dovnútra/423 zvnútra/401 konča/137 znútra/86 skraja/67 (1/21)

-dľa/323017: adverbiá 1. st. 2707 vedľa/2629 povedľa/78

-dľa/323017 42.63: prepozície nevok. 319655 podľa/295991 vedľa/23166 povedľa/498

-ľa/602255±139 42.63: prepozície nevok. 319655 podľa/295991 vedľa/23166 povedľa/498

-ľa/602255±139 3.92: adverbiá 1. st. 45566 oveľa/38034 veľa/3404 vedľa/2629 priveľa/779 čochvíľa/636 povedľa/78 (1/6)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

p. aj šikmo


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včaskniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravínkniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveňhovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetcihovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol niktonár.: kremekromkrome (Timrava, Rysuľa)nespráv. mimo

2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudbahovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestrezried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synovnár.: kremekromkrome


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vedľa

I. predl. s 2. p. vyjadruje

1. miestnu blízkosť (k veciam i osobám), malú vzdialenosť od niečoho, od niekoho, pri, popri, povedľa: vedľa domu je záhrada; Ponúkla ho miestom vedľa seba. (Jégé) Mater kráčala vedľa neho. (Jégé) Po celej dĺžke domu husto vedľa seba (sú) dvere. (Smrč.); fyz. spojenie (článkov) v. seba (op. za sebou);

2. smerovanie popri niečom al. niekom; pozdĺž, okolo, povedľa: Prešiel vedľa ohniska. (Švant.) Po obede poď po záhradách vedľa rieky na vtáčiky. (Taj.) Choď vedľa cintorína. (J. Kráľ); pren. Prepúšťa tok žitia vedľa seba, akoby ju nebolo nič do jeho prúdov (Vaj.) nevšíma si život okolo seba.

3. zried. popri, okrem: Vedľa svojej prázdnoty nájde mnoho prázdnot iných. (Gráf.) Chrám ti bol vedľa nášho domu najmilším miestom. (Švant.) Ciľa, ešte i vedľa toho, dala sa všetko v dome riadiť. (Taj.)

4. súčasný výskyt, súčasné jestvovanie, spolu s, v spoločnosti niekoho, niečoho: Usiluje sa v práci vedľa otca. (Ráz.) žijú, vyrastajú v. seba spolu;

5. zastar. v súlade, v zhode s niečím, podľa: Ale nech nenapíšu vedľa pravdy, pán farárko. (Tim.) Vedľa seba súdim teba. (prísl.)

II. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve niečoho, niekoho, v malej vzdialenosti od niečoho, od niekoho: v. v izbe; Nerev tu. Dieťa spí vedľa a nemusí všetko počúvať. (Vám.)

2. bokom, stranou, mimo: Svrčinový šúľok spadol vedľa na suché ihličie. (Gab.) Fľochne po tých dvoch tu vedľa. (Pláv.) Postavil skriňu vedľa. (Vaj.)

hovor.: triafať, trafiť, streliť v. mýliť sa, pomýliť sa, urobiť chybu; byť (celkom) v. mýliť sa; byť (celý) v. byť pomýlený, niečím vzrušený ap.; stáť v. nebyť zúčastnený na niečom

vedľa
I. predl s G
1. vyj. miestnu blízkosť k osobám al. veciam, malú vzdialenosť od niekoho, od niečoho: kus zemie, ktery gest wedle geho zahrady (ŽK 1478); Yan Maczurka Girikowy Kolarowy spolu z geho bratry y strycznimy prodal geden kwentyn zeme pred Blatnikom pod trnim wedle Skrynarowech (P. ĽUPČA 1580); dolny pytwor wedle teg swetlicze (DOMANIŽA 1615); giss sem nassiel pana zabiteho na chodniku wedle wrat Zabo Palowich (KRUPINA 1643); mur wedle palenyicze od zahrady uczinyi pety sach (s. l. 1772)
2. vyj. smerovanie popri niečom; pozdĺž, povedľa, okolo: od pamaty meg Wah ssel wedle toho cžylegssyho welkeho wrbya (TRENČÍN 1613); (svedok) mnohokrate len samodruhi wssecki tie woly bez sskodi kragom wedla oprawj prehanal na passu (D. JASENO 1759)
3. v súlade, v zhode s niečím, podľa: pan ma sskodu platiti wedle prawa aneb podle swey dobrey wuole (ŽK 1473); pak wedle zachowani poradku on tenze Matey Gombasky oswobodil gis ten trawnik a tu czelu zahradu od wssich swich pratelow (RUŽOMBEROK 1571); mystrowy poprawnymu od psych kusuw wedle obyczege (dalo sa) fl 1, d 8 (ŽILINA 1610); na nemeczki kostol zanechawam wedle mogeg možnosti a ubostwi fl 2 (PREŠOV 1693); ctime zagiste swatich a gich powinnu ucztiwosti predchazime wedle slow Pisma (ŽA 1732)
4. okrem, mimo niečoho: (Balcier Smrtník) až pred tym panu richtarowj nalchawal, želugyce mocne na Gaspara, a to potom wssecko wnywoč gest obratyl, proto do 15. dne fl 5 mestu aby položil, wssak wedle toho ma sobe v panow polechčeny hledatj (S. ĽUPČA 1603); (úradník má) zlich pak a neposlužnich trestat a wedle toho y abi poczet poddanich neubiwal (NITRA 1718)
II. prísl vyj. priestorový vzťah, bokom, mimo: moi Janicsko medle, ah medle, nyehogyivei vedle, ach vedle, nyes ti pringyi do domu (CPM 1768)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ktorý býval vedľa jednej qui habitait près d'une
ktorý kráčal vedľa neho qui marchait près de lui
sadol si vedľa neho assis près de lui
sadol si vedľa nej s'assit près d'elle
vedľa alebo v blízkosti budov ou à proximité de bâtiments
vedľa mňa a hľadel près de moi, regardait
vedľa nej a pokračoval près d'elle et continua
vedľa nej na mostíku près d'elle sur la passerelle
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu