vecný príd.
1. týkajúci sa veci, jej obsahovej stránky, obsahový, skutočný, reálny: v-é poznatky; v. význam slov lexikálny; v-é umenie inšpirované skutočnosťou javov, predmetné, nie abstraktné; v. register súpis pojmov (napr. v odbornej publikácii); práv. v-é právo upravujúce subjektívne vecné právo a pomery;
2. vzťahujúci sa na konkrétne veci, najmä predmety: v-é odmeny v súťaži (nie napr. peňažné); v-á lotéria v ktorej sa vyhrávajú veci, predmety; v-á inventúra; škol. v-é učivo; filoz. v-é poznanie zamerané na reálnu skutočnosť; účt. v. účet (v podvojnom účtovníctve) účet pre záznamy o tovare, nehnuteľnostiach ap.; práv. v-é plnenie (napr. pohľadávky) plnenie vecami;
3. hmotný, majetkový: v-é náklady (napr. na udržovanie budov); náhrada v-ej škody; v-é prostriedky;
4. nepredpojatý, striezlivý, nestranný, objektívny: v-á kritika, diskusia; mať v-é pripomienky; v. štýl; úloha pre vecného historika (Mráz);
vecne prísl.
1. čo sa týka vecí, predmetov: práv. v. plniť plniť (pohľadávku) vecami;
2. nepredpojate, striezlivo, nestranne, objektívne: v. sa vyjadrovať; v. niečo podať, v. debatovať;
vecnosť, -ti ž. nepredpojatosť, striezlivosť, nestrannosť, objektívnosť: striezlivá v.; v. vedeckého štýlu
večne p. večný
večný príd.
1. stále trvajúci, existujúci, nekončiaci, nemenný, stály, trvalý: krajiny v-é snehu a ľadu (napr. polárne a arktické); sľubovať, prisahať si v-ú lásku, vernosť, v-é priateľstvo; (V prístave) večný pohyb, večité hemženie. (Vaj.) Po stromoch ozýva sa večný spev vtáctva. (Kuk.) Pre ich blaho nikdy sebe nedopriali oddychu, iba tej práce večnej. (Taj.) Zunoval ten starý večnú samotu. (Kuk.); na v-é veky, na v-é časy natrvalo, navždy; zachovať niekomu v-ú pamiatku; cirk. v-é svetlo, v-á lampa u katolíkov stále horiace svetlo pred oltárom al. pred obrazmi svätých ap.; v. oheň olympijský; v. byt ktorý je trvalým vlastníctvom a dedí sa; v-é užívanie pôdy;
2. trvajúci, existujúci veky, vždy, večne (op. časný, dočasný): hmota je v-á (čo do času); v-é pravdy vo všetkých, a najmä v exaktných vedách základné tézy, ktoré nemôže vyvrátiť nasledujúci vývoj vedy, napr. v logike zákon protirečenia, vo fyzike poučka, že atóm je deliteľný a iné; večné svetov zákony (Sládk.); v náboženských predstavách: v. život trvanie ľudskej duše po smrti tela; v-á blaženosť, v-é spasenie posmrtná odmena v nebi; v-é zatratenie posmrtný trest za hriechy v pekle
● v. spánok smrť; spať svoj v. sen byť mŕtvy, pochovaný; odísť na v. odpočinok zomrieť; uložiť niekoho na v. odpočinok pochovať; Bože večný! Pre boha večného! zvolanie veriacich ľudí v prudkom citovom pohnutí; Daj mu pán boh slávu večnú (večnú odpočinok)! hovorievajú veriaci pri spomienke na zomrelého; v-é mesto Rím (najmä podľa kresťanskej tradície);
3. expr. majúci stále, trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci, trvale opakovaný: v-í nespokojenci; U Korčákov boli večné zvady pre peniaze. (Zgur.) Od srdca sa mi bridilo večné uponižovanie. (Čaj.); na ústach večný úsmev (Kuk.); Vrchné (poschodie) bolo zafarbené večnou žltou farbou. (Jes-á); šach. v. šach určité postavenie kráľa na šachovnici
● v. študent ktorý nedokáže skončiť štúdium; v. žid legendárna postava stále sa túlajúceho žida, Ahasver;
4. expr. veľký, nesmierny: To je večná škoda. — A hriech, aký večný, neodpustiteľný hriech by uvalila na svoju dušu. (Jégé);
večne prísl.
1. stále, neustále, vždy: večne mlčanlivá komorná (Ráz.); Nič netrvá večne. (prísl.)
2. expr. stále a stále, opätovne, ustavične, neustále: Čo mi večne každý bude chudobu vyčitovať? (Tim.)