Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst un

veža -e ž.

1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť

2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.; veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu;

vežový príd.: v-é hodiny; v. žeriav v podobe veže;

vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veža ‑e ‑í ž.; vežový; vežička ‑y ‑čiek ž.

veža veže veží ž.

-ža/64157±303 29.47: substantíva ž. N sg. 7939→7933
+18
−21
koža/2573 veža/2302 ruža/1494 ryža/817 ža/218 mreža/145 marža/141 chyža/52 kaluža/6→43
+5
−8
Temža/37 šarža/35 lyža/23 ža/12 (7/41)

veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická vežabašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámkuhovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučalizried. vežica (Urbánek)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

väža p. veža


väžička p. veža


väžný p. veža


veža (zastar. i nár. väťa), -e, veží ž.

1. vysoká, štíhla stavba postavená samostatne alebo ako súčasť inej budovy (obyč. v starších stavebných štýloch), slúžiaca na rôzne účely (napr. pre stráže, ako väzenie, na umiestnenie kostolných zvonov a pod.): kostolná v.; v. zámku, hradu; mestská, radničná v.; šikmá v. v Pise slávna talianska stavebná pamiatka; Eiffelova v. v Paríži, postavená z príležitosti svetovej výstavy; gotická, románska, renesančná v.; Hodiny na veži odbili päť; chlap ako veža (Gráf.) vysoký, dlhý; Tvoju silu nemohli sputnať hradní páni a hodiť do temnej veže (Pláv.) do žalára vo veži, pod vežou. Z väže zvoní hodina. (Sládk.); päť strážnych väží (Jes-á); bibl. babylonská v. pri stavbe ktorej sa vraj starovekým ľuďom poplietli jazyky (v starovekej Mezopotámii); symbol zmätku, neporiadku; pren. Máme zástupcov asi dvanástich národností — babylonská veža! (Vol.) zmes, množstvo národností.

kniž. v. zo slonových kostí, slonová v. symbol zámernej odlúčenosti, uzavretosti, odtrhnutosti od života, výlučnosti; hovor. žart. straší mu vo veži nemá zdravý rozum, nie je normálny;

2. niečo tvarom pripomínajúce vežu, obyč. vysoká účelová stavba: ťažná, vŕtacia v. (banská); strážna, čerpacia, silážna, vodárenská v., naftové v-e; v. tanku zvýšený priestor na umiestnenie guľometu; televízna vysielacia veža; skokancká v. pri bazénoch na skoky do vody; padáková v. pre výcvik parašutistov;

šach. druh figúrky: biela, čierna v.;

geol. vysoký, štíhly skalný útvar al. vrchol;

vežový, zried. i vežný (zastar. i väžný) príd.: v-á konštrukcia; v-á helma druh ukončenia veže; v-é hodiny umiestnené na veži; Vežné hodiny odbili sedem. (Zúb.); stĺp väžný toho kostola (Hviezd.); šach. v-á koncovka jedna z koncových variácií šachovej hry; tech. v. žeriav s vysokou konštrukciou; v. vodojem; zried. v-é domy výškové, mnohoposchodové stavby hovor. vežiaky;

vežička (tastar. i väžička), -y, -čiek i viežka, -y, -žok ž. zdrob.

veža [ve-, vä-] ž vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, ktorá slúži na rôzne účely: za dwoge krpcze do wodneg weže dali sme Miklemu d 18; za druhj czentnar železa ke zwonu a k powalam na wežy dali sme fl 2 (ŽILINA 1585); ( 1586); mestečko wežyamy se ozdobuge (KoB 1666); (Scipio) ukazal sta wogenskych mužuw y wisoku w mori wežu (COB 17. st) maják; kdo stok w tegže wäži suczy a mlinaru z Dolnieho konca naležegiczi zlomil (VELIČNÁ 1724); na školu a na wažu kupil som sindlá (PUKANEC 1726); krem domuw znessenych tu neyhyrečnegsse wysoke skoly Sorbana nazwane, weža hwezdárska a knychárna (KrP 1760)
L. babylonská v. bibl veža, pri ktorej stavbe sa vraj ľuďom poplietli jazyky; symbol zmätku, neporiadku: když nesslechetnjch služebnykuw na gazyku gegjch ulapjme, ňe z gedneho neb dwú člankuw ge zrážame, než gednu prácu celu owssem babylonsku weže na zem ztahugeme (PP 1734); nebo rowne gako wežy babjlonsku nemohlj ku koncj priwestj pro roztržjtost gazjkuw anebo pro zmotanj (CS 18. st); slonová v. náb (o Panne Márii) duchovná čistota: weže slonowá, orodůg za nás (KW 1775); ty sy byla na placu zlatá wlna, trúhla zákona, weža slonowá (BlR 18. st); byť v. byť oporou: bud geg (služobnici) mocna weže prede wssemy geg nepratelmy (AgS 1708); ty sám (Bože) má pevná weže y mé potessenj (MaK 1749); (Mária) ty sy weža nagpewnegssá (BlR 18. st); -ička dem: wecz detinska: (:hra w karty, na wežičky, w kostky:) (KoB 1666); (následovníci) wjstawugj kaplice, z kterjch wežiček ne skrze kaplanow (:knezůw:) k službe Božj zwolawanj bywagj (OP 1685); aby tesarje nezahalely, dokul myl. resolutya pryde, ty male wezycžky do rohow urobitj sem rozkazal; w každem rohu tohože kasstila su wežyčky (DUBNICA n. V. 1720; 1723)

Weža Weža W'eža et W'ež W'eža et W'ež
veža
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) veža
G (bez) veže
D (k) veži
A (vidím) vežu
L (o) veži
I (s) vežou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) veže
G (bez) veží
D (k) vežiam
A (vidím) veže
L (o) vežiach
I (s) vežami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ČERVENÁ VEŽA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANKA

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako veža a trvácny comme une tour et permanente
hornej plošine hradnej veže la plate-forme du donjon
nové veže, keď tours nouvelles quand déjà
proti tebe svoje veže contre toi ses tours
spojovacieho múru, z hradnej veže la courtine, du donjon
v izbách hradnej veže dans les appartements du donjon
z komínov hradnej veže les cheminées du donjon
z okien hradnej veže des fenêtres du donjon
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu