veža -e ž.
1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť
2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.; veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu;
vežový príd.: v-é hodiny; v. žeriav v podobe veže;
vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.
veža veže veží ž.
veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická veža • bašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámku • hovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučali • zried. vežica (Urbánek)
väža p. veža
väžička p. veža
väžný p. veža
veža (zastar. i nár. väťa), -e, veží ž.
1. vysoká, štíhla stavba postavená samostatne alebo ako súčasť inej budovy (obyč. v starších stavebných štýloch), slúžiaca na rôzne účely (napr. pre stráže, ako väzenie, na umiestnenie kostolných zvonov a pod.): kostolná v.; v. zámku, hradu; mestská, radničná v.; šikmá v. v Pise slávna talianska stavebná pamiatka; Eiffelova v. v Paríži, postavená z príležitosti svetovej výstavy; gotická, románska, renesančná v.; Hodiny na veži odbili päť; chlap ako veža (Gráf.) vysoký, dlhý; Tvoju silu nemohli sputnať hradní páni a hodiť do temnej veže (Pláv.) do žalára vo veži, pod vežou. Z väže zvoní hodina. (Sládk.); päť strážnych väží (Jes-á); bibl. babylonská v. pri stavbe ktorej sa vraj starovekým ľuďom poplietli jazyky (v starovekej Mezopotámii); symbol zmätku, neporiadku; pren. Máme zástupcov asi dvanástich národností — babylonská veža! (Vol.) zmes, množstvo národností.
● kniž. v. zo slonových kostí, slonová v. symbol zámernej odlúčenosti, uzavretosti, odtrhnutosti od života, výlučnosti; hovor. žart. straší mu vo veži nemá zdravý rozum, nie je normálny;
2. niečo tvarom pripomínajúce vežu, obyč. vysoká účelová stavba: ťažná, vŕtacia v. (banská); strážna, čerpacia, silážna, vodárenská v., naftové v-e; v. tanku zvýšený priestor na umiestnenie guľometu; televízna vysielacia veža; skokancká v. pri bazénoch na skoky do vody; padáková v. pre výcvik parašutistov;
šach. druh figúrky: biela, čierna v.;
geol. vysoký, štíhly skalný útvar al. vrchol;
vežový, zried. i vežný (zastar. i väžný) príd.: v-á konštrukcia; v-á helma druh ukončenia veže; v-é hodiny umiestnené na veži; Vežné hodiny odbili sedem. (Zúb.); stĺp väžný toho kostola (Hviezd.); šach. v-á koncovka jedna z koncových variácií šachovej hry; tech. v. žeriav s vysokou konštrukciou; v. vodojem; zried. v-é domy výškové, mnohoposchodové stavby hovor. vežiaky;
vežička (tastar. i väžička), -y, -čiek i viežka, -y, -žok ž. zdrob.
veža [ve-, vä-] ž vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, ktorá slúži na rôzne účely: za dwoge krpcze do wodneg weže dali sme Miklemu d 18; za druhj czentnar železa ke zwonu a k powalam na wežy dali sme fl 2 (ŽILINA 1585); ( 1586); mestečko wežyamy se ozdobuge (KoB 1666); (Scipio) ukazal sta wogenskych mužuw y wisoku w mori wežu (COB 17. st) maják; kdo stok w tegže wäži suczy a mlinaru z Dolnieho konca naležegiczi zlomil (VELIČNÁ 1724); na školu a na wažu kupil som sindlá (PUKANEC 1726); krem domuw znessenych tu neyhyrečnegsse wysoke skoly Sorbana nazwane, weža hwezdárska a knychárna (KrP 1760) L. babylonská v. bibl veža, pri ktorej stavbe sa vraj ľuďom poplietli jazyky; symbol zmätku, neporiadku: když nesslechetnjch služebnykuw na gazyku gegjch ulapjme, ňe z gedneho neb dwú člankuw ge zrážame, než gednu prácu celu owssem babylonsku weže na zem ztahugeme (PP 1734); nebo rowne gako wežy babjlonsku nemohlj ku koncj priwestj pro roztržjtost gazjkuw anebo pro zmotanj (CS 18. st); slonová v. náb (o Panne Márii) duchovná čistota: weže slonowá, orodůg za nás (KW 1775); ty sy byla na placu zlatá wlna, trúhla zákona, weža slonowá (BlR 18. st); byť v. byť oporou: bud geg (služobnici) mocna weže prede wssemy geg nepratelmy (AgS 1708); ty sám (Bože) má pevná weže y mé potessenj (MaK 1749); (Mária) ty sy weža nagpewnegssá (BlR 18. st); -ička dem: wecz detinska: (:hra w karty, na wežičky, w kostky:) (KoB 1666); (následovníci) wjstawugj kaplice, z kterjch wežiček ne skrze kaplanow (:knezůw:) k službe Božj zwolawanj bywagj (OP 1685); aby tesarje nezahalely, dokul myl. resolutya pryde, ty male wezycžky do rohow urobitj sem rozkazal; w každem rohu tohože kasstila su wežyčky (DUBNICA n. V. 1720; 1723)